Narodil sa vo Vlčích skalách, ale kňazské štúdium ho priviedlo až do Kráľovského mesta, kde získal titul biskupa Cirkvi Praotcovej rodiny.

Do rodnej dediny sa vrátil počas Lešijovej hrôzovlády (1322-1324) na žiadosť vyšších predstaviteľov cirkvi, aby podporil odboj a pripomenul obyvateľom dôležitosť viery. Vyznával zásadu, že mágia ľudí iba sklame, preto by rovno mali prosiť o pomoc bohov, pretože ak sa rýchlo spamätajú, majú čas zachrániť sa.

Rýchlo sa pripojil k prominentným členom odboja a viedol snahy o opätovné vysvätenie temných svätýň, vyhnanie Lešijovej ľavej ruky Tieňa a podporovanie Lešijovho protivníka v božskom ordáli Žigmunda Reora Mitického. Pri súboji vystupoval ako Mitického sekundand.

Svojimi aktivitami pritiahol pozornosť vladyku Andrého von Goldsteina, toho času Lešijovho revenanta, ktorý v roku 1323 zinscenoval hromadnú vraždu všetkých dedinských kňazov. Vínopič prežil vďaka tomu, že kňaz Tramínius Šampus za cenu vlastného života požiadal Praotca o zázrak zmazania Vínopičovho mena z hrobu. Vínopič na ich pamiatku vyhlásil Sviatok svätých mučenníkov, ktorý sa dnes slávi v celej Červenokamenskej vojvodine.

Po Mitického neúspešnom pokuse zosadiť Lešija ďalej pôsobil vo Vlčích skalách s úmyslom vyčkať na vhodnú príležitosť a prebrať s odbojom moc nad dedinou. Tieto plány boli zmarené príchodom kasína Zlatý slon a návykových herných automatov, ktoré Vínopiča zviedli na cestu heretického vyznávania falošného boha Praotoča. Pod vplyvom svojej závislosti vyhlásil heretický Sviatok svätého Frišpína, proroka Praotočovho a menom Frišpín pokrstil jedného z nových veriacich.

Praotec, pobúrený správaním svojho kňaza, sa následne zjavil priamo vo Vlčích skalách a Vínopiča vykázal zo svojej cirkvi, až kým si troma veľkými činmi znova nevyslúži jeho dôveru.