Narodil sa vo Vlčích skalách, ale kňazské štúdium ho priviedlo až do Kráľovského mesta, kde získal titul biskupa Cirkvi Praotcovej rodiny.

Do rodnej dediny sa vrátil počas Lešijovej hrôzovlády (1322-1324) na žiadosť vyšších predstaviteľov cirkvi, aby podporil odboj a pripomenul obyvateľom dôležitosť viery. Vyznával zásadu, že mágia ľudí iba sklame, preto by rovno mali prosiť o pomoc bohov, pretože ak sa rýchlo spamätajú, majú čas zachrániť sa.

Rýchlo sa pripojil k prominentným členom odboja a viedol snahy o opätovné vysvätenie temných svätýň, vyhnanie Lešijovej ľavej ruky Tieňa a podporovanie Lešijovho protivníka v božskom ordáli Žigmunda Reora Mitického. Pri súboji vystupoval ako Mitického sekundand.

Svojimi aktivitami pritiahol pozornosť vladyku Andrého von Goldsteina, toho času Lešijovho revenanta, ktorý v roku 1323 zinscenoval hromadnú vraždu všetkých dedinských kňazov. Vínopič prežil vďaka tomu, že kňaz Tramínius Šampus za cenu vlastného života požiadal Praotca o zázrak zmazania Vínopičovho mena z hrobu. Vínopič na ich pamiatku vyhlásil Sviatok svätých mučenníkov, ktorý sa dnes slávi v celej Červenokamenskej vojvodine.

Po Mitického neúspešnom pokuse zosadiť Lešija ďalej pôsobil vo Vlčích skalách s úmyslom vyčkať na vhodnú príležitosť a prebrať s odbojom moc nad dedinou. Tieto plány boli zmarené príchodom kasína Zlatý slon a návykových herných automatov, ktoré Vínopiča zviedli na cestu heretického vyznávania falošného boha Praotoča. Pod vplyvom svojej závislosti vyhlásil heretický Sviatok svätého Frišpína, proroka Praotočovho a menom Frišpín pokrstil jedného z nových veriacich.

Praotec, pobúrený správaním svojho kňaza, sa následne zjavil priamo vo Vlčích skalách a Vínopiča vykázal zo svojej cirkvi.

Vínopič strávil nasledujúci rok snovaním plánu, ako sa Praotcovi pomstiť, ktorý vyvrcholil v lete roku 1325, keď rozhnevaný Praotec svojimi emóciami sužoval celé priľahlé okolie. Vďaka snahám vyznávačov prírodného božstva Fungusa sa Praotec upokojil natoľko, aby si Vínopiča vypočul. Vínopič na poslednú chvíľu plán na pomstu zastavil, Praotec uznal, že konal v hneve, a prijal Vínopiča späť do rodiny svojich veriacich.