Lešij, známy aj ako Pán lovu, je jedna z mnohých bytostí, ktoré uctievajú vyznávači prírodných náboženstiev. Obracajú sa k nemu najmä lovci a bojovníci v oblasti Fragmundských lesov.

O Lešijovej minulosti nevieme veľa. Jeho prví uctievači ho opisujú ako múdreho a ctižiadostivého. Ako mocná prírodná bytosť bol vážnený medzi mnohými prírodnými tvormi, ktorých viedol na tradičné lovy. Ceremoniálny lov, pri ktorom lovecká skupina vytrvalo a odhodlane prenasledovala zlatú laň, bol v dávnych časoch dôležitým rituálom, ktorý slúžil k zachovaniu prírodnej rovnováhy.

V istom bode jeho existencie ho začala fascinovať nekromancia a podľa tradovaných výpovedí zlenivel, stratil rozvahu a uchýlil sa ku krutosti. Následne zhromaždil armádu, s ktorou obsadil Fragmundské lesy. Významnú úlohu pri ich dobývaní zohral jeho generál Vlad Krvimlat, známy svojou záľubou stínať nepriateľom hlavy.

Lešijovo dobývanie ukončilo stretnutie s Lesovikom, ktorý porazil Vlada Krvimlata v súboji a vyhnal Lešijove armády z Fragmundu. Samotný Lešij aj s časťou svojich verných ušiel do pevnosti Čierna veža, ktorá sa prepadla pod zem.

Dochované legendy, ktoré opisujú toto obdobie:

• O štyroch elfských princeznách
• O víťazstve nad Vladom Krvimlatom

Lešijova krutovláda (1264 - 1277)

Baníci vtedajšieho pána Červenokamenského panstva narazili pri hĺbení nových tunelov v roku 1264 na siene plné pokladov. Zaslepení vidinou bohatstva kopali ďalej a prenikli až do siení stratenej Čiernej veže. Lešij ich privítal v prestrojení, ďakoval im a prisľúbil im veľkú odmenu, ak mu pomôžu vrátiť sa na zem. Baníci mu pomohli.

Lešij sa vrátil a rýchlo naberal na sile. Spojil sa s ježibabami, ktoré špehovali jeho nepriateľov. Vďaka pomoci vodníkov si vybudoval vojsko utopencov. Lesné bytosti jeho prestrojenie prehliadli, ale ľudia ich varovania pred „stvorením z rozprávok“ nebrali vážne.

Situácia sa rýchlo vyostrila, Lešij prebral moc nad panstvom a nastolil svoju krutovládu. Jeho služobník Vlkoň založil na strategickom mieste neďaleko panstva dedinu Vlčie skaly.

V roku 1277 sa Lešij stretol v súboji s hrdinom Jaroslavom Hájničkom. Lešij bol zahnaný do podzemných tunelov, kde sa pokúšal skryť, Hájniček ho však dobehol a pomocou magického Meča samoseča porazil.

Lešijova hrôzovláda (1322 - 1324)

Napriek nádejám, že Lešij bol nadobro porazený, bol v podzemí iba uväznený. V istom bode sa mu podarilo spojiť s akvilónskou šľachtičnou Aliou, ktorej výmenou za pomoc s prepustením sľúbil nesmrteľnosť. Alia v roku 1322 pricestovala do Vlčích skál pod zámienkou návštevy rodiny, no v skutočnosti využila svoj vplyv, manipuláciu a klamstvá na oslabenie siedmych pečatí, ktoré Lešija pútali.

Lešij po zlomení poslednej pečate unikol zo svojho väzenia a prevzal nadvládu nad Vlčími skalami.

Lešijovo objavenie zastihlo Kráľovstvo aj Vodárstvo po ťažkých pohraničných bojoch. Keď sa Lešij vyhlásil za pána pohraničných oblastí, nemal mu kto vzdorovať. Pomocou svojej ľavej ruky Alie a ľavej ruky Tieňa prevzal kontrolu nad usadlosťami na území Červenokamenskej vojvodiny. Vladykov, ktorí mu nesľúbili vernosť, nahradil svojimi generálmi. Podporoval činnosť nekromantov, ktorých činy neboli trestané, ale naopak podporované.

V roku 1323 sa stretol v súboji o vládu nad dobytými územiami s hrdinom Vlčích skál Žigmundom Reorom Mitickým. Po remíze 3:3 skončil rozhodujúcim kolom, ktoré vyhral Lešij.

Na začiatku svojej vlády vystupoval s každodenným aktom dobrovlády a aktom hrôzovlády. Neskôr však usúdil, že jeho poddaní si akt dobrovlády nezaslúžia, a ako akt hrôzovlády akt dobrovlády zrušil.

Na druhé výročie svojho vyslobodenia z väzenia sa vybral na trojdňové oslavy do dediny Vlčie skaly. Dvojročné vládnutie ľudským osadám ešte viac umocnilo Lešijovu lenivosť a prchkosť. Medzi hosťami, ktorí sa osláv zúčastnili, sa našlo niekoľko starých bytostí, ktoré si pamätali rozprávania o Lešijovi z dávnych čias, a podelili sa o staré príbehy o Lešijovi ako Pánovi lovu. Dedinčania zistili, že niekoľko predmetov, ktoré Lešij v týchto časoch vlastnil, leží stratených práve pri Vlčích skalách, našli ich a vrátili ich Lešijovi. Jeden z nich mu odovzdal člen Vlčej stráže Silvaticus Umbra.

Na konci tretieho dňa osláv sa v dedine zjavil Lesovik a vyzval Lešija, aby zanechal život medzi ľuďmi. Lešij, ktorému stratené predmety pripomenuli veľkoleposť jeho lovov, súhlasil a rozhodol sa odobrať späť do hlbín Fragmundu. Silvaticus Umbra požiadal o možnosť sprevádzať ho ako jeho služobník a Lešij súhlasil.