Dedina Vlčie skaly je centrom Kráľovstva Vlčie skaly vyhláseného v roku 1325. Hraničí s Kráľovstvom vínnej révy, Akvilóniou a zvrchovaným územným celkom Morija.

Prvé osídlenie (1266 - 1280)

Dedinu založil na strategickom mieste v roku 1266 Vlkoň z rodu Vlkoňov, služobník Lešija, ktorý v tom čase ovládal dané územie.

Vlkoň v roku 1277 zradil Lešija, pridal sa na stranu hrdinu Jara Hájnička a po Lešijovej porážke sa stal Hájničkovym vazalom.

Po vypuknutí Veľkej vodárskej vzbury zaútočili v roku 1280 na dedinu akvilónski vojaci. Vlkoň zahynul pri obrane utekajúcich dedinčanov, dedina bola obsadená, vyľudnená a následne vypálená.

Druhé osídlenie (1281 - 1289)

Vlkoň, syn Vlkoňa z rodu Vlkoňov po odchode akvilónskych vojakov viedol snahy o znovuosídlenie dediny. Toto úsilie neustále sťažovali nielen pohraničné konflikty, ale aj početné bandy lúpežníkov a konflikty s poslednými Lešijovými nasledovníkmi.

V roku 1289 sa obyvatelia stali obeťou kliatby a dedina bola opätovne opustená.

Tretie osídlenie (1311 - súčasnosť)

Mladý vojvoda Svätopluk Hájniček v rámci snáh vybudovať prosperujúcu vojvodinu poveril Vlkoňa, syna Vlkoňa, vnuka Vlkoňa z rodu Vlkoňov úlohou znovuvybudovať dedinu.

Vladykovia Vlčích skál

• Vlkoň, syn Vlkoňa, vnuk Vlkoňa (1311 – 1313)
• Ulrich von Wolfurt (1313 – 1313)
• Kruppe al Hazzali z Al-Noreidu (1313 – 1314)
• Alessio di Maria Niccolo Pietra Francesco Merlotini (1314 – 1314)
• Marek Vinohradník (1314 – 1315)
• Violet Saether z Dorn-Felderu (1315 – 1317)
• bača Miško (1317 – 1317)
• Boris Toliar (1317 – 1318)
• André von Goldstein (1318 – 1325)
• Gregor Samnalej Zátka (1325 – 1325)