O Kráľovstve

 

Kráľovstvo Vína je fiktívnym krajom, v ktorom sa odohrávajú naše LARPy. Je narážkou na naše vlastné dejiny, preto by ani vám nemalo robiť problém doňho zapadnúť. Predstavte si stredovekú Európu, pridajte k nej báje, čary a nadprirodzené bytosti, trošku vtipu a ste tam. V mestách a dedinách kráľovstva môžete stretnúť ľudí, ktorí ho za dávnych čias vybudovali, no okrem nich tu žije mnoho ďalších neobyčajných bytostí. V lesoch sa prechádzajú elfovia a víly, v horách sa potulujú trpaslíci a trolovia. Kráľovstvu vládne kráľ, ktorý sídli v Kráľovskom meste, no na významných panstvách ho zastupujú šľachtici z bohatých rodov. V pohraničí môžete naraziť na vojakov bojujúcich proti susednej Vodárskej ríši, mágov študujúcich tajomné umenia, či kňazov pátrajúcich po tajomstvách života. Ak chcete nahliadnuť do sveta Kráľovstva Vína, pozerajte a čítajte!  

 

Červený Kameň a Vlčie Skaly

Vlčie Skaly sú malá pohraničná dedina, v ktorej sa odohrávajú naše LARPové hry. Obvykle ju nenavštevujú čelní predstavitelia Kráľovstva, no napriek tomu sa tu odohrávajú zaujímavé príbehy. Vládcom dediny je vladyka, o bezpečnosť sa stará Vlčia stráž a centrom kultúry je miestna krčma. Blízkosť nepriateľskej Vodárskej ríše spôsobuje, že sa tu stretávajú vojaci, žoldnieri, ale tiež mágovia študujúci magický meteorit a mnoho ďalších bytostí.

Chcete hru čo najviac oživiť pre svoju postavu? Buďte obyvateľom Vlčích Skál, zapadnite do miestneho koloritu a spoluvytvárajte náš LARPový svet. Postava, ktorá prežila svoj život čo by kameňom dohodil od dediny pozná miestne legendy, zaujímavé postavy a prírodné úkazy vždy lepšie ako niekto, kto práve pricestoval z nekonečnej diaľky. Veďte susedské spory, staňte sa akcionárom krčmy, či inak sa zapojte do rozvoja našej dediny. Čakáme na to!  

Rasy a národy

V Kráľovstve žijú najmä ľudia, no v lesoch je možné stretnúť elfov, ktorí sú chýrni speváci, tanečníci a lukostrelci, či víly a ďalšie lesné bytosti. V horách žijú permoníci a trpaslíci, známi baníci a kováči, ktorí navyše varia skvelé pivo. V húštinách a medzi skalami striehnu trolovia, vlkolaci a divosi, po zotmení z tmavých kútov vyliezajú démoni. Každá rozprávková postava si tu určite nájde svoje miesto.

Ak je cieľom vašej postavy záchrana lesa pred tajomným zlom, staňte sa elfom alebo vílou! Celkom určite nájdete medzi lesnými bytosťami mnoho spojencov a pomocníkov. Prestíž vášho tajného receptu na najlepšie pivo v Kráľovstve zaručene zasa zvýši fakt, že ste dedičom starého trpasličieho rodu. Výber správnej rasy vám môže otvoriť dvere k zaujímavým spojenectvám a informáciám, ku ktorým sa iné postavy nedostanú.     

» Viac

 

Ľudia

Obyvateľstvo Kráľovstva Vína (ale aj vedľajšieho Vodárstva) tvoria najmä ľudia, žijúci vo všetkých jeho oblastiach a krajoch. Väčšinou sú to sedliaci, remeselníci či obchodníci, no v pohraničí je možné natrafiť na regimenty vojakov, či dobrodruhov na voľnej nohe. O príslušníkoch starých šľachtických rodov (vinároch) sa hovorí, že im víno dodáva silu a dlhovekosť, o akej sa obyčajným ľuďom môže len snívať. Bohatí ľudia a šľachta sa združujú najmä vo veľkých mestách, no mladí šľachtici s dobrodružnou povahou sa občas vyberajú aj do nebezpečných pohraničných krajov aby zažili skutočné dobrodružstvo.

Mená  

  • (Červený kameň): Mojmír Handrigula, Jarmulka Guličková, Dubák Korytník, Tekla Lopúchová
  •  (Kráľovské mesto): Wolfgang Zwiebel, Annemarie Cabaret, Phelipe de langosh, Giselle Schunke
  • (Rizlingsdorf): Wulfric Bomberson, Johana Samsonia, Imrich Rubstrom, Freya Malasom
  • (Norveid): Hnida al Burkha, Chabzda ibn Pasha al Shasha, Hazi Rashi al Bambi, Mazda ush Kushuj
  • (DornFelder): Pietro Scapallo, Lucia di Cobrazz, Bombini Pagnazi, Francesca Sizabella   

 

Elfovia

Elfovia sú menej nápadnou, ale napriek tomu početnou skupinou obyvateľstva Kráľovstva Vína. Najpočetnejšia elfská komunita obýva Fragmundské lesy na východnej hranici kráľovstva, v ktorých udržiava starú kultúru založenú na spriaznenosti s prírodou a lesnými bytosťami. Lesní elfovia sa tešia priazni mocného lesného ducha Lesovika a napriek ich známej láske k poézii, tancu a čajovému pečivu vedia tiež byť veľmi nebezpeční na bojovom poli. Najváženejší elfskí umelci a bojovníci patria k rodu Neronethi, ktorý má v úcte aj samotný vojvoda Svätopluk Hájniček. Okrem Fragmundských lesov je možné elfov stretnúť aj v ďalších oblastiach Kráľovstva Vína – v DornFelderi má sídlo známa elfská akadémia maliarov a v Kráľovskom meste je nesmierne obľúbený elfský kankánový súbor. V susednom Vodárskom kráľovstve elfovia obývajú najmä Lesy divej vínnej révy a mnohí z nich sú verní Vodárskemu kráľovi Jánovi Miklušovi. Podobne ako ľudia, aj elfovia radi pijú víno a veľmi dbajú na dodržiavanie starých rodových tradícií.

Mená: Melindor Tel'arman, Fealiel Nilfalgir, Idoelas Seadvaan, Sienwen Gwerendthon, Livandil Hav'lokien, Erinwin Leveandas, Nordir Beanth'nar, Ilwe Mieil'nar, Kalean Rovindal, Lenis Itiem'silth

 

Trpaslíci

Trpaslíci zdanlivo tvoria menšiu skupinu obyvateľov ako elfovia, no je to tak najmä preto, že trávia značnú časť svojho života pod zemou. Najväčšia trpasličia komunita v Kráľovstve Vína žije v horách na Polostrove chmeľu, ktorý sa nachádza na ďalekom juhozápade (blízko mesta Norveid). Trpaslíci patria medzi najväčších odborníkov v oblasti baníctva, spracovania drahých kovov, opravy záhradkárskeho náčinia a bratovražedných vojen. V mestách sa trpaslíci často venujú architektúre a najmä na juhu kráľovstva sú veľmi populárne trpasličie pivovary. Láska trpaslíkov k pivu je dlhodobo spojená s ich náboženskými zvyklosťami, keďže väčšina z nich vyznáva vieru v Pramatku, ktorá podľa trpasličej vierouky priniesla svetu práve tento nápoj. Hlavy vážených trpasličích rodov sa tiež venujú obchodu a veľmi si zakladajú na dodržiavaní dohôd (trest za porušenie akejkoľvek trpasličej zmluvy zahŕňa máchnutie sekerou).

Mená: Zlatobij Ozembuch, Sľuda Lomová, Mithril Kremenec, Bridlica Kamenárová

 

Hobiti

Hobiti žijú najmä v dedinách a mestečkách Žitnej nížiny, kde vytvárajú previazané komunity, dbajúce o životné prostredie, vzhľad svojich príbytkov a verejných priestranstiev. Najmä v dôsledku ich miernej povahy, láske k rodinným kronikám a zvyku nosiť nohavice s trakmi ich len málokedy človek zahliadne v pohraničí alebo na iných nebezpečných miestach, no nie je to úplne nemožné. Láska hobitov k pestovaniu tabaku a fajčeniu viedla v minulosti k vzniku niekoľkých skupín organizovaného zločinu a hovorí sa, že niektorí členovia bohatých hobitích rodín dodnes dodávajú nepovolené látky podsvetiu Kráľovského mesta. Väčšina hobitov sa však venuje poľnohospodárstvu, literatúre, či právnickému remeslu, v ktorých sú uznávaní odborníci. V celom kráľovstve sú tiež známe hobitie múzeá, plné vzácnych artefaktov z dávnej i novodobej histórie.      

Mená: Dindo Vechtík, Fialka Krumpľová, Petržlen Ružička, Bedľa Podkovičková

 

Trolovia

Trolovia sú zdivočelí ľudia, ktorí za dávnych čias odmietli prijať výdobytky ľudskej civilizácie a vrátili sa k primitívnemu kmeňovému usporiadaniu spoločnosti. Žijú najmä v hlbokých lesoch (vrátane Fragmundu) a k civilizovaným národom sa správajú agresívne. Trolom velia náčelník a šaman, ostatní členovia klanu sú bojovníci alebo zberači plodov, podľa potreby môžu dostávať aj iné jednoduché úlohy. Trolovia sa dorozumievajú skomolenou ľudskou rečou a za určitých okolností je možné s nimi uzatvoriť jednoduché dohody, hoci sú veľmi nespoľahliví. Uctievajú prírodné sily a vlastných trolských bohov, ktorí sú jedineční pre daný kmeň.   

Mená: Kameňotrol, Drevotrol, Skazotrol, Bleskotrol

 

Lesné bytosti             

V lesoch Kráľovstva Vína žijú okrem elfov a trolov ďalšie lesné bytosti. Patria medzi ne lesní škriatkovia, bludičky, vínne víly, nymfy, dryády, satyrovia a ďalší. Väčšina týchto bytostí si ctí veľkého lesného ducha Lesovika a spolu s ním zveľaďuje les, stará sa o stromy a bojuje proti rozširujúcej sa ľudskej civilizácii. Lesné bytosti najlepšie vychádzajú s elfmi, ale ktokoľvek, komu leží na srdci dobro lesa a prírody s nimi nájde spoločnú reč.

Mená: rôzne

 

Ďalšie bytosti

Okrem spomínaných rás a národov žije v Kráľovstve Vína množstvo ďalších tvorov, vrátane nebezpečných Malrogov, ľstivých goblinov, tajomných džinov a vodníkov, či nezbedných čertov. Týchto tvorov je spravidla v kráľovstve príliš málo, aby vytvorili celé komunity, no jednotlivci sa sem-tam objavujú a ich zvláštne vlastnosti a schopnosti im umožňujú žiť v blízkosti ľudí.   

Mená: rôzne

» Menej

Spoločnosť

V kráľovstve vládne kráľ, toho času Pataj I., ktorého poddanými sú všetci obyvatelia ríše. V jeho mene konajú vážení šľachtici, pochádzajúci z mocných rodín Kráľovstva. Medzi poddanými nájdeme sedliakov, remeselníkov a obchodníkov, na okraji miest a v lesoch prežívajú tuláci. V pohraničí sa často nachádzajú vojaci a dobrodruhovia na voľnej nohe, osamelí rytieri, či lúpežníci.

Ak má vaša postava politické ambície, je výhodné ak je šľachtického pôvodu, pretože tak ľahšie získa vplyv a môže disponovať potrebným množstvom majetku. Naopak, šľachta a bohatí obchodníci sú často terčom lúpeží, únosov či vrážd, takže ak sa pokúšate utajiť vaše plány pred svetom, postava nenápadného sedliaka oblečeného v starom deravom vreci vám môže pomôcť uniknúť neželanej pozornosti.

» Viac

 

V Kráľovstve vína sa môžeme stretnúť s týmito spoločenskými vrstvami:

  1. Kráľ a kráľovský dvor
  2. Šľachta
  3. Rytieri
  4. Obchodníci a remeselníci
  5. Kňazi a duchovenstvo
  6. Mágovia
  7. Sedliaci a pospolitý ľud
  8. Dobrodruhovia  

 

Kráľ a kráľovský dvor

Najvyššou autoritou a z moci Praotcovej vládcom v Kráľovstve Vína je kráľ, toho času Pataj I. z rodu Šukajovcov, ktorý má k dispozícii všetku zákonodarnú, súdnu aj výkonnú moc. Jeho Kráľovský majestát je podporovaný mocnými šľachtickými rodmi, vládnucimi v jednotlivých oblastiach kráľovstva a disponujúcimi vlastnými zdrojmi a prísahou viazanými vazalmi (v niektorých prípadoch sú títo šľachtici takmer rovnako silní ako samotný kráľ). Kráľ sídli v Kráľovskom meste na severe, odkiaľ prostredníctvom svojich správcov v jednotlivých veľkých mestách spravuje celé kráľovstvo. Druhým najvyšším mužom kráľovstva je kráľovský správca, toho času Nikolaj Aulitij, ktorý sa rozpráva priamo s kráľom a môže čiastočne ovplyvňovať jeho rozhodnutia. Menej významné rozhodnutia kráľ dokonca necháva úplne v kompetencii správcu. Okrem kráľa sídli v Kráľovskom meste aj tzv. kráľovský dvor, ktorý sa skladá z významných šľachticov, prislúchajúcich k urodzeným vinárskym rodom. Medzi najvýznamnejších kráľových dvoranov patria Ragnar von Rizlingsdorf, syn Herberta von Rizlingsdorf, správcu Rizlingsdorfu, Aurelio Merlotini, najstarší syn a dedič urodzeného Armanda Merlotiniho a Adalbert Vasil, vnuk slávneho Vasila vzduchoplavca. Okrem nich patria medzi dvoranov príslušníci všetkých ostatných významných rodov. Právomoci jednotlivých členov kráľovského dvora sú síce obmedzené, no jednotlivci, ktorí si v minulosti získali kráľovu priazeň, pre seba dokázali získať aj veľkú moc v rôznych oblastiach kráľovstva. Hovorí sa, že v súčasnosti má spomedzi dvoranov ku kráľovi najbližšie práve Ragnar von Rizlingsdorf. Samotný kráľ Pataj I. je vôbec prvým kráľom, ktorý nepochádza zo starého vinárskeho rodu a jeho krv tak údajne nie je posvätená Praotcom. Vďaka tomu o ňom niektorí (najmä Vodársky kráľ Ján Mikluš) tvrdia, že nie je pravým kráľom a nemá právo sedieť na tróne.         

 

Šľachta

Významné postavenie v Kráľovstve Vína má šľachta. Šľachtický titul je dedičný vo všetkých starých vinárskych rodoch, ale môže byť udelený aj neurodzenému človeku, v prípade, že sa vyznamená vernosťou kráľovi, poctivosťou a statočnosťou. Šľachtické tituly môžu udeľovať so súhlasom správcu danej oblasti kráľovstva (v prípade Vlčích Skál je ním Svätopluk Hájniček) miestni šľachtici. Šľachtický titul býva často spojený s peňažným darom alebo nadobudnutím nehnuteľného majetku, ale nie je to pravidlo. Existuje mnoho rôznych šľachtických titulov (na čele panstva obvykle stojí miestny zemepán, na čele grófstva gróf a na čele vojvodiny vojvoda), no pravidlá správania sa neurodzeného človeka ku šľachticovi sú pre všetky tituly spoločné. Neurodzení ľudia pri stretnutí s príslušníkom šľachtického stavu musia zložiť pokrývku hlavy a úctivo sa pozdraviť. V rozprave má slovo šľachtica vždy väčšiu váhu ako slovo neurodzeného človeka a na najnižšej úrovni (dedinské spory) môžu šľachtici tiež vykonávať povolanie sudcov. Medzi povinnosti šľachticov patrí najmä poslušnosť k správcovi územia, na ktorom sa práve nachádzajú, preto každý šľachtic nachádzajúci sa vo Vlčích Skalách podlieha príkazom Svätopluka Hájnička. Pri neuposlúchnutí daného príkazu je dotyčný šľachtic predvedený priamo pred najvyšší súd v Kráľovskom meste, ktorý podobné prehrešky spravidla prísne trestá.     

 

Rytieri

Rytiersky titul je možné získať najmä za vyznamenanie sa na bojovom poli, preukázanú vernosť a obetavosť. Udeliť ho môžu zo súhlasom správcu oblasti (v prípade Vlčích Skál je ním Svätopluk Hájniček) všetci šľachtici, a tiež rytieri po dosiahnutí päťdesiateho roku života. Rytiersky titul neradí svojho držiteľa medzi šľachtu, ale stavia ho nad neurodzeného človeka. Rytier pri preberaní svojho titulu prisahá vernosť kráľovi a zasväcuje svoj meč ochrane slabých a bezbranných. V Červenokamenskom panstve sú rytieri vyznamenaní rádom Červeného kameňa, ktorý im má naveky pripomínať ťarchu rytierskej prísahy a vyžaduje sa od nich aby ho pri ceremoniálnych príležitostiach nosili na sebe. Porušenie rytierskej prísahy sa v kráľovstve prísne trestá a okrem odňatia titulu môže byť jeho dôsledkom celé spektrum rôznych trestov, vrátane trestu najvyššieho. Neurodzení ľudia majú povinnosť oslovovať rytiera titulom „syr“ a prejavovať mu náležitú úctu, v opačnom prípade ich rytier môže za ich správanie primerane potrestať.    

Zoznam rytierov menovaných so súhlasom Svätopluka Hájnička vo Vlčích Skalách:

  • syr Maho Jakotyč, kapitán slobodnej rytierskej kompánie (bývalá družina grófa Erdudyho)  
  • syr Remeň F’Astes, udatný bojovník a verný priateľ vojvodu Hájnička

 

Obchodníci a remeselníci

Spomedzi neurodzených ľudí sa najväčšej úcte tešia bohatí obchodníci, majstri remesiel a hlavy významných cechov a spolkov. Významnosť obchodníckej vrstvy je založená najmä na jej bohatstve, ktoré mnohokrát prevyšuje majetky šľachticov. Práve vďaka tomuto faktu si bohatí obchodníci a cechmajstri často vybavia šľachtický dekrét výmenou za finančnú hotovosť. Medzi kľúčové obchodnícke komodity v Kráľovstve vína patrí víno, drevo, železo, múka a ryby. Príslušníci bohatej obchodníckej vrstvy si môžu kupovať miesta v správnych radách miest a veľkých podnikov a udržiavať si vlastné ozbrojené gardy, ktoré ale v prípade potreby podliehajú veleniu kráľovského správcu v danej oblasti.  

 

Kňazi a duchovenstvo

Kňazi majú v Kráľovstve Vína špecifické postavenie, a to bez ohľadu na to, ku ktorej cirkvi patria, pretože sú považovaní za advokátov duší zosnulých pred samotnou smrťou. Medzi prostým ľudom, ale aj u väčšiny šľachticov sa považuje za veľmi hrubé a odsúdeniahodné, ak sa niekto neúctivo správa k vysvätenému kňazovi alebo kňažke akéhokoľvek náboženstva. Samozrejme platí, že úctivé správanie musí byť obojstranné. Neurodzení ľudia väčšinou kňazov a kňažky oslovujú titulom „otče“, resp. „matka“, no samotné kňazské povolanie nie je späté so žiadnym svetským titulom. Od dobrých ľudí na každom stupni spoločenského rebríčka sa očakáva zbožnosť a úctivé správanie ku kňazom, v prípade bohatých mešťanov a šľachticov sú samozrejmosťou milodary na chod cirkvi. V prípade, že náboženský vodca podnecuje nenávistné správanie ku kňazom iného náboženstva, väčšina ľudí na to reaguje s nevôľou, pretože ublížiť kňazovi podľa povier prináša sedem rokov nešťastia.

 

Mágovia

Mágovia nie sú samostatnou spoločenskou skupinou, no obyvatelia kráľovstva ich tak v niektorých krajoch vnímajú. Pokiaľ mág nedisponuje šľachtickým alebo rytierskym titulom, považuje sa za neurodzeného a jeho váženosť v spoločnosti veľmi závisí na tom, aké panujú v danej oblasti zvyky. V niektorých oblastiach a najmä veľkých mestách sú mágovia vážení pre ich znalosti a schopnosti, ktoré môžu priniesť mnoho dobrého a zároveň predstavujú nebezpečenstvo pre tých, proti ktorým by mohli byť použité. Na zaostalom vidieku sa však mágov dodnes obávajú, v niektorých oblastiach pred nimi zatvárajú dvere a vyháňajú ich z dedín. Vo Vlčích Skalách obyvatelia prijímajú mágov bez problémov, vďaka čomu bolo možné založiť tu detašované pracovisko Vysokej školy magických umení (VŠMU). Platí však, že spoľahlivý mág musí byť certifikovaný a riadne zaregistrovaný na VŠMU, inak hrozí, že sa jedná o šarlatána. Medzi neregistrovaných dobrodruhov s magickými schopnosťami patria najmä bosorky a zaklínači s odôvodnením, že mágia je umenie, nie veda, teda pre praktizujúcich nie je potrebná akademická kariéra. V každom prípade sú takíto neregistrovaní mágovia často považovaní za podvodníkov a pri jednaní s nimi je potrebné byť opatrný.    

 

Sedliaci a pospolitý ľud

Najnižšou vrstvou spoločnosti sú sedliaci, roľníci a ďalší obyvatelia kráľovstva, ktorí nedisponujú titulmi ani veľkým majetkom. Títo platia dane kráľovi, majú brannú povinnosť a sú podriadení miestnej šľachte. Sedliaci nemajú veľké právomoci, ale rovnako im nesmie byť bezdôvodne ublížené. V prípadoch, kedy sa kráľ dozvedel o zneužívaní moci miestnej šľachty a šikane pospolitého ľudu zo strany mocných, už mnohokrát vyvodil prísne dôsledky.  

 

Dobrodruhovia

Medzi dobrodruhmi nájdeme obyvateľov zo všetkých vrstiev spoločnosti, vrátane rytierov, šľachticov, či kňazov. Nejedná sa totiž o samostatnú spoločenskú vrstvu, ale o životný štýl. Dobrodruhovia obvykle nepracujú na jednom mieste, ale cestujú krajinou a robia to, čo dokážu najlepšie. Mnohí sa dávajú na dráhu žoldnierov, či potulných zaklínačov, ktorí vyberajú peniaze za služby v boji, alebo si nechávajú zaplatiť za použitie svojich magických schopností. Mnoho dobrodruhov je v súčasnosti možné stretnúť na východnej hranici kráľovstva, kde je v dôsledku neustálych potýčok s Vodárskym kráľovstvom pre všetkých práce dosť.   

 

» Menej

Cechy a spolky

Medzi významné organizácie v Kráľovstve patria cechy, ktoré združujú rozličných remeselníkov, ale hovorí sa, že pod rúškom tajomného názvu “Cech strát a nálezov” sa ukrýva sieť organizovaného zločinu. Významné postavenie zastáva gilda Mechanikum, zaoberajúca sa konštrukciou vzducholodí, či Spoločenstvo vlkov, združujúce hrdinov a rytierov. Pošepky sa hovorí o tajných spolkoch Slobodovinárov, či nepriateľských Vodnákov.   

Chcete na LARPe predviesť vaše remeselné zručnosti? Cechy kováčov, tesárov, bylinkárov, či dokonca alchymistický cech vás radi prijmú medzi seba. Chcete sa stať špiónom, či detektívom pôsobiacim v utajení? Vaše služby určite prijmú utajené skupiny Slobodovinárov, či Vodnácke špionážne jednotky, operujúce na území Kráľovstva. Ak sa chystáte na hrdinskú výpravu, môžete dobyť slávu pre Spoločenstvo vlkov, ktoré vám určite bude oporou.

Mestá Kráľovstva

Hlavným mestom Kráľovstva je Kráľovské mesto, v ktorom sídli kráľ a najvyšší šľachtici (predstavte si Francúzsko alebo Nemecko). Na severozápade leží Rizlingsdorf, preslávený svojím kyslým vínom a nebojácnymi bojovníkmi (vikingská kultúra). Na severovýchode sa nachádza Červený Kameň, ležiaci na hranici s nepriateľským Vodárstvom (stredná európa) a na juhozápade najväčší prístav Norveid (arabská kultúra). Najväčším mestom na juhovýchode je DornFelder, známy svojím červeným vínom (talianska kultúra).

Vyzerá kostým, ktorý ste si pre LARP pripravili akoby z vikingského oka vypadol? Neváhajte a staňte sa bojovníkom z Rizlingsdorfu! Chystáte sa zakryť moderný účes turbanom? Môžete byť obchodník alebo moreplavec z Norveidu. Rozhodli ste sa, že vaša postava bude doma v Červenokamenskom panstve, či dokonca priamo vo Vlčích Skalách? Určite nájdete s miestnymi spoločnú reč (najmä pri ohováraní cudzincov).  

Významné rody

Najvýznamnejšou rodinou v Červenokamenskom panstve sú Hájničkovci. Jaro Hájniček sa preslávil tým, že s pomocu meča Samoseča porazil démona Lešija a zahnal ho pod vrch Kukla. V Kráľovskom meste sídli aktuálne kráľovský rod Šukajovcov a významné rodiny Rozentramínovcov a Pretzelmayerovcov. V Rizlingsdorfe vládnu Rizlingovci, v Norveide Aulitijovci a v DornFelderi rod Merlotini.

Má mať vaša postava mocných spojencov a veľké majetky? Nie je nič jednoduchšie ako stať sa dedičom rodu Pretzelmayerovcov. Chcete byť slávnym bojovníkom? Šermiarov z rodu Rizligovcov ich povesť predchádza na míle. Predstavujete si ako k vám vzhliadajú obyvatelia Vlčích Skál? Vaše tajné príbuzenstvo so Svätoplukom Hájničkom, ktorý vás oficiálne uznal za brata, vám k tomu určite dopomôže.

» Viac

 

Kráľovské Mesto

Kráľovské mesto je sídlom kráľa. Je najväčším a najľudnatejším mestom, v ktorom žijú najbohatší a najmocnejší šľachtici kráľovstva. Nachádza sa na severnom okraji Žitnej nížiny a preteká ním mohutná rieka Ovara. Mesto de iure riadi kráľ, ktorému radí rada mestom volených 12 konšelov. Kráľ však má väčšinou niečo dôležitejšie na práci a mesto prenecháva konšelom.  Nový kráľ Pataj I. však Kráľovské mesto opúšťa len zriedka. Do jednotlivých miest a krajov vysiela svojich miestodržiteľov, vybraných spomedzi významných šľachticov, aby územia v jeho mene spravovali. Z Kráľovského mesta pochádzajú štyri mocné rody: rod Šukajovcov, Rosentramínovcov, Vasilovcov a Pretzelmayerovcov.

 

Rod Šukajovcov

Bohatý a vplyvný rod. Z tohto rodu pochádzali kráľovskí správcovia a s každým novým správcom bohatol i rod Šukajovcov. Vybudovali masívny byrokratický aparát a zbohatli aj výrobou a predajom papiera, ktorého receptúzkostlivo strážia.

Významné osobnosti:

Pataj I. Šukaj (kráľ, 1264-)

Bývalý kráľovský správca, ktorý ešte počas panovania Jana III. nadviazal dobré styky s Rizlingsdorfom a Červeným kameňom. Po smrti kráľa ako správca vyhlásil Veľký snem správcov kráľovstva, na ktorom mal byť určený kráľ. Na tomto sneme sa mu podarilo presadiť svoje záujmy a neskôr bol sám korunovaný za kráľa. Súčasný kráľ Pataj síce nemá kráľovskú krv posvätenú Praotcom vína, ako mal jeho predchodca, ale za to má mocenskú kontrolu nad mestom a dobré vzťahy s Rizlingsdorfom. Preto, aby si udržal moc je schopný všetkého.

 

Rod Rosentramínovcov

Bohatý a starý rod, ktorý odvodzuje svoj pôvod z rytierskej družiny prvého kráľa vín. Majú veľmi dobrékontakty po celom kráľovstve a ich bohatstvo je legendárne. Väčšina tohto bohatstva je však v podobeumeleckých predmetov, prastarých artefaktov a listín. Sú známymi mecenášmi a arbitrami elegancie, hovorí sa dokonca, že im v žilách koluje elfská krv. V podstate stvorili a ovládajú veľkú kráľovskú burzu.

Významné osobnosti:

Archibald Rosentramín, zvaný Odvážny (rytier, 1242-)

Druhorodený syn, ktorý svoj život zasvätil tomu, aby sa vyrovnal svojmu detskému hrdinskému vzoru Bojanovi Smelému. Svoj čas trávi študovaním rytierskych kódexov cnosti, záchranou panien, tréningom šermu a písaním básní. Svoju prezývku si vyslúžil tým, že je živým dôkazom, že medzi hlúposťou a odvahou je len veľmi tenká hranica. Nedávno sa vydal preskúmať tajuplný úkaz, ktorý sa zjavil vo Vlčích skalách. Posledný, s kým sa stretol je Svätopluk Hájniček, ktorý ho menoval kráľovským vyslancom v krajinách neprebádaných.

 

Rod Vasilovcov

Jeden z mála rodov, ktorý si drží čistú pokrvnú líniu od počiatkov kráľovstva. Vasilovci majú veľké sídlo naMramorovej ulici v hlavnom meste kráľovstva. Sú známi najmä tým, že vlastnia obrovské pozemky v žitnejnížine, ktoré prenajímajú obyčajným ľuďom. Rodina Vasilovcov je dlhoročným sponzorom cechumechanikov.   borum.

Významné osobnosti:

Ferdinand Vasil (dobrodruh, 1220-1305)

Jeden z najznámejších ddobrodruhov kráľovstva, cestovateľ, konštruktér, pilot, kartograf, vynálezca a legendárny arcimajster cechumechanikov. Na svojej vzducholodi obletel celé kráľovstvo a dostal sa aj do neprebádaných končín za morom na západe.

 

Rod Pretzelmayerovcov

Nenápadný vinársky rod, ktorý za posledné dve generácie výrazne zbohatol. Ich zisky pochádzajú hlavne z lokalít, ktoré výrazne postihoval mor. Pretzelmayerovci sa snažia so všetkými byť čomožno v najpriateľskejšom vzťahu, keďže majú obchody po celom kráľovstve. Mnohé rody ich upodozrievajúz viacerých zločinov, ale nič im nebolo dokázané.

Významné osobnosti:

Henrich Pretzelmayer (obchodník s vínom, 1215-)                                                          

Známy vinohradník, spolu so svojim bratom Frederikom vybudoval na otcových základoch rodinnú firmu. Venoval sa nielen produkcií apredaju vína, ale tiež dovozu rôzneho tovaru, vrátane cenných informácii. V roku 1290 získal privilégia od kráľa na bezplatnéobchodovanie po kráľovstve. Henrich rozšíril pôsobenie rodu Pretzelmayerovcov z hlavného mesta do Rizlingsdorfu. Po smrti jeho synaMarcusa zostal uzavretý vo svojej vile na Mramorovej ulici Kráľovského mesta a prestal sa aktívne zapájať do diania v rodinnej firme.

 

Červený kameň

Červenokamenské panstvo je najmladším panstvom v kráľovstve. Leží vo Fragmundských lesoch,blízko hraníc s Vodárstvom, takže tu o dobrodružstvo nikdy nie je núdza. Toto panstvo je sústredené najmä okolo hradu Červený kameň a starobylej obchodnej cesty, ktorá prechádza blízko ležiacim priesmykom. Je obklopené nespútanou prírodou, ktorá je často magická. Červenokamenské panstvo je vyhľadávanou destináciou pre cestovateľov, umelcov, ale tiež žoldnierov a lovcov príšer. Najvýznamnejším rodom na tomto panstve je rod Hájničkovcov.

 

Rod Hájničkovcov

Tento rod bol donedávna len málo významný, s malými majetkami pri Fragmunde. Veľký obrat nastal po tom, čo si Jano III. zobral za ženu Elišku, dcéru Pála Hájnička. Hájničkovcom koluje v žilách krv posvätenáPraotcom, ich línia je čistá a dožívajú sa veľmi vysokého veku.

Významné osobnosti:

Jaro Hájniček (zeman, 1261-1296)

Prvý pán Červenokamenského panstva, známy aj ako premožiteľ Lešija a priateľ permoníkov. Pod jeho vládou bol v panstve založenýVeľký banícky cech a panstvo zbohatlo.

Svätopluk Hájniček (zeman, 1289-)

Súčasný pán Červenokamenského panstva. V podstate sa na už narodil ako vládca panstva a celý život mal len tých najlepších učiteľov,ktorých mu mohla jeho matka-regentka zabezpečiť. V roku 1307 sa ujal ako plnoletý vlády a vďaka jeho diplomatickým schopnostiam bola v dedine Schatmansdorf založená roku 1311 mincovňa.

 

Rizlingsdorf

Mesto preslávené svojím kyslým vínom, ale hlavne svojimi bojovníkmi. Každý muž, bez ohľadu narasu či postavenie, je odmalička trénovaný k boju. Veľká časť  mužov bojovníkmi zostáva po celýživot a nechávajú sa najímať do bojových družín šľachticov a miest. Tí najlepší učia umenie boja  pocelom kráľovstve.  Vraví sa, že Rizlingsdorfčania sú veľmi poverčiví a často si vyberajú mená, ktoréje ťažko vysloviť, aby ich bolo ťažšie urieknuť. Z Rizlingsdorfu pochádzajú tieto mocné rody: von Rizlingsdorfovci, Grablhastovci a Kumsmodovci..

 

Rod Von Rizlingsdorf

Rod von Rizlingsdorfovcov (Rizlingovcov) siaha až do čias mocného čarodeja Jopiho. Už za vlády kráľa Jana I. Bol rod Rizlingovcov menovaný do funkcie správy mesta Norduras. Norduras premenoval v roku 350 naRizlingsdorf vtedajší správca mesta Bjorn Rizlingský. Rod Rizlingovcov zažil obrovskú potupu v roku 732 a v roku 903 kedy si vtedajšie hlavy rodu vzali za ženy bez vinárskej krvy čo výrazne poškvrnilo ich čistú rodovú líniu a mnohé významné rody si z nich robili posmešky. No sile rodu to neublížlo, jediné čo sa zmenilo bol vek ktorého sapotomkovia dožívali.

Významné osobnosti:

Herbert von Rizlingsdorf (vojvoda, 1244-)

Vojvoda Herbert von Rizlingsdorf je pravdepodobne najskúsenejším a najmocnejším vojenským veliteľom v kráľovstve. Velí najsilnejšiemu a najpočetnejšiemu vojsku hneď po kráľovi, čo z neho v očiach niektorých šľachticov robí hrozbu, no vždy sa prejavoval ako verný služobník kráľa.

 

Rod Grablhastovcov

Rod skvelých námorníkov a moreplavcov. Majú pod palcom hlavne lov veľrýb, ale tiež krčmy a verejnédomy. Ostatné rody si od nich držia odstup pre ich blízky vzťah k spodine, ale málokto sa im to odvážipovedať do očí, pretože sa o nich vie, že sú ostrejší než harpúna.

 

Rod Kumsmodovcov

Rod dnes známy svojou medovinou a liečivým medom. Ide však o prastarý rod, z ktorého pochádzalomnoho slávnych hrdinov a dobrodruhov. Ich rod je známy svojou lučišníckou jednotkou zvanou Tisíc žihadiel.

Významné osobnosti:

Bojan Kumsmod, zvaný Smelý (rytier, 1192-1269)

Dnes už legendárny hrdina, ktorého meno je známe v celom kráľovstve. Bol považovaný za najlepšieho šermiara svojej doby, dvanásť veľmožov mu ponúklo svoje dcéry na vydaj a hovorí sa, že zabil draka, sídliaceho pod horou Urugas. Bojanov meč sa stratil krátko po jeho smrti a mnohí dobrodruhovia po ňom dodnes pátrajú.

 

Norveid

Najbohatšie mesto a najväčší prístav v kráľovstve. Prezývku „mesto tisícov krás a tisícich pachov“ sivyslúžil nielen pre svoje trhy s korením, ale aj pre svoju preľudnenosť. O Norveide sa hovorí akoo najslobodnejšom meste, v ktorom je tisíc možností a preto sa sem mnohí sťahujú za lepšoubudúcnosťou, no len málokedy sú ich predstavy naplnené. Mesto je plné učencov, kňazov a filozofov, ale i zhýralcov, žobrákov a vrahov. Stojí tu tiež veža gildy mechanikov. Medzi významné rody, pochádzajúce z Norveidu patria rody al Hazzali, al Uma a rod Aulitijovcov.

 

Rod Aulitijovcov

Najbohatší rod v kráľovstve. Mnohé rody im vyčítajú, že sú viac ľudia ako vinári a mnohí menovanieAulitijovcov do funkcie správcov Norveidu považujú za jediné chybné rozhodnutie kráľa Jana III. Ozývajú sadokonca hlasy, že Aulitijovci sú prepojení s miestnym podsvätím a ich majetky majú v niektorých prípadoch pochybný pôvod.

 

Rod al Uma

Tento rod svoju vážnosť odvodzuje z bohatej tradície doktorov, filozofov a učencov. Jeho učitelia sa ujímajúvýchovy mladých kráľov a bohatých šľachticov z celého kráľovstva. Nejeden šľachtic vďačí za svoje zdravie, vzdelanie a bohatstvo práve im. Hovorí sa, že v podzemí svojho sídla majú najväčšiu knižnicu v celom kráľovstve, no málokto má toľko šťastia, že sa do nej dostane.

 

Rod al Hazzali

Je jedným z najbohatších rodov v Norveide (a možno i v kráľovstve). Obchodujú s luxusným tovarom a ichflotila obchodných lodí je najväčšia v celom kráľovstve, ale i ďaleko za jeho hranicami. Bohatstvo všakvyvoláva závisť a mnohých členov z rodu obviňujú z paktovania s cudzákmi a nečistými silami.

Významné osobnosti:

Kruppe al Hazzali (obchodník a bývalý vladyka Vlčích skál, 1283-)

Kruppe al Hazzali patrí medzi nemnohých dobrodruhov, ktorí ťažia z bohatstva svojho rodu a cestujú po krajine. Jeho cesty ho zaviedli až do východného pohraničia, kde získal silné postavenie v dedine Vlčie skaly a neskôr sa stal jej vladykom. Pre podozrenie zo spolupráce s tajným cechom zlodejov odstúpil z funkcie a stiahol sa do úzadia.

 

DornFelder

Toto mesto preslávilo predovšetkým skvelé červené víno. Vzniklo spojením miest Dorn a Felder, ležiacich na Červenej rieke a je tiež známe ako „mesto záhrad“. Obrovské záhrady a parky sa v súčasnosti rozprestierajú od mestských hradieb až po niekdajšie bojové polia medzi DornFelderoma Brandlovou branou. Medzi najvýznamnejšie rody, pochádzajúce z tohto mesta patria rod Merlotini a rod di Selva.

 

Rod Merlotini

Bohatý a vznešený rod, ktorý spojil mestá Dorn a Felder do jedného. Obchodujú s vínom a vzácnymipochutinami. Ich panstvom je nádherný zámok Belcol, azda najrozsiahlejšie a najprepychovejšie sídlo v celom kráľovstve. Tu majú takmer nekonečné sady a zbierku exotických rastlín a zverov.

Významné osobnosti:

Alessio di Maria Merlotini (šľachtic, 1288-1314)

Známy gentleman a umelec, veľmi obľúbený najmä na kráľovskom dvore, kde bývala jeho spoločnosť vyhľadávaná najmä mladými dámami. Vyhlásený someliér a arbiter alegancie, ktorého slovám načúvali aj krajčíri kráľovského dvora. Na svojich cestách východným pohraničím sa zastavil aj v dedine Vlčie skaly, kde sa stal obeťou krvavého rituálu miestnych bosoriek.

Aurelio Campanulio Merlotini (poľný maršal, 1263-)

Vrchný veliteľ ozbrojených posádok juhovýchodného cípu, ležiaceho medzi oboma prítokmi Červenej rieky a Vápennými horami. Vyznamenal sa v boji proti Vodárstvu a patrí medzi najčestnejších a najskúsenejších vojakov na južnej strane kráľovstva.

 

Rod di Selva

Významný, hoci nie až taký mocný rod, ktorý je známy najmä svojou maliarskou školou.

Významné osobnosti:

Tilia di Selva (cestovateľka a umelkyňa, 1263-1314)

Manželka Vladiusa di Selvu, známeho cestovateľa, verná spoločníčka na jeho cestách a mecenáška pouličných umelcov. Za záhadných okolností bola zavraždená v pohraničnej dedine Vlčie skaly.

» Menej

 

Náboženstvo

Väčšina obyvateľov Kráľovstva vyznáva tradičnú vieru v Praotca vínnej révy, ktorý stvoril všetko živé. Menej početní, no o to horlivejší vo viere sú uctievači jašteričieho boha Myrmeka, ktorému je pochuti všetko nové a neošúchané. Elfovia a lesné bytosti sa klaňajú lesným božstvám, ktoré vládnu nad všetkým, čo šuští listami. Kňazi všetkých náboženstiev požívajú v Kráľovstve veľkú úctu, pretože sprostredkúvajú ľuďom slová všemocných bohov.

Chcete vašej postave ozvláštniť pobyt vo Vlčích Skalách? Staňte sa členom ortodoxnej cirkvi, presadzujúcej v upadajúcom svete prísne morálne štandardy. Je vám to málo? Buďte kňazom, pokúšajúcim sa reformovať vlastnú cirkev zvnútra. Vaše ovečky vás možno budú nasledovať až na výslnie, alebo vás naopak poženú na hranicu za kacírstvo. Vybojujte pre svoju cirkev nadvládu nad obyvateľmi dediny a možno z vás dobrí veriaci spravia vladyku.

» Viac

 

V Kráľovstve vína (ale aj susednom Vodárstve) prevládajú tri hlavné náboženstvá:

  1. uctievanie Praotca vínnej révy
  2. vyznávanie Jašterieho boha Myrmeka
  3. prírodné náboženstvá

 

Cirkev Praotca vínnej révy

Najrozšírenejším náboženstvom v Kráľovstve Vína je viera v Praotca vínnej révy, ktorý stvoril všetko živé a daroval ľuďom víno. Toto náboženstvo je typické pre ľudskú spoločnosť ale v jednoduchých obmenách sa vyskytuje aj u Elfov, trpaslíkov a ďalších národov.  

 

Morálne zásady

Morálne hodnoty Cirkvi Praotcovej sú založené na zákone slušnosti a čestnosti. Dobrý človek sa má k ostatným správať úprimne a poctivo, klamstvá a krádeže sú považované za hriech, zatiaľ čo obetavosť a ochota podeliť sa so svojím šťastím s ostatnými patria medzi hlavné cnosti. Diplomacia a výrečnosť majú vždy prednosť pred násilím a hrubosťou. Za veľmi dobrý skutok sa považuje zdieľanie svojho vína s blížnymi.   

 

Vierouka

Základným textom, z ktorého čerpá vierouka Cirkvi praotcovej sú „Sväté listy viničné“, v ktorých sú popísané jednotlivé skutky Paraotca, jeho potomkov a významných prorokov. Na podklade týchto textov, ktoré zozbieral a spísal svätý Vavrinec z Vinohradu v roku 319 je dnes založená celá liturgia. Najvyššou autoritou cirkvi Praotcovej je tzv. metropolita, ktorý sídli v každom z najväčších miest, pričom jednotliví metropoliti sú si navzájom rovnocenní. Metropolitom Červenokamenského panstva je páter Vínolej Bobuľa, starý otec kňaza Ferda Bobuľu, pôsobiaceho v minulosti aj vo Vlčích Skalách. Okrem metropolitov sú v spoločnosti tiež uznávaní príslušníci mníšskych rádov, z ktorých najpočetnejší je rád Frankovkánov, na čele ktorého stojí metropolita Kráľovského mesta Rozlej XXI.  a sesterstvo Merlotiek, ktorého matkou predstavenou je Clarisa Cabernette z DornFelderu.

 

Sväté listy viničné, list I. – O prvom Sude Praotcovom

V pradávnej dobe, keď bol ešte vesmír mladý a pohár prázdny, vypĺňali prázdnotu neba len hviezdy. Najstaršia z nich sa rozhodla, že k jej vznešenému veku prislúcha rovnako veľkolepé meno a tak sa nazvala Praotec. Praotcovi sa zapáčilo to meno tak veľmi a tak často ho dával nahlas na známosť okolitému prázdnu, až mu vyschlo v ústach. ,,Zišlo by sa z niečoho napiť,” riekol a tak vytvoril pohár. Lenže na svoj preveľký smútok zistil, že pohár je prázdny a nemá ho čím naplniť. Mnoho vekov strávil tvorením tých najúžasnejších nápojov, no žiaden nevedel ulahodiť jeho jazyku a uhasiť smäd. V tom sa mu prisnil nádherný sen, v ktorom sa jeho vlasy zmenili na mocné výhonky rastliny a z nich vyrašili sýtozelené listy väčšie než dno jeho pohára. Vo svetle Praotcovej túžby po nápoji, ktorý uhasí božský smäd a dá silu na hlásanie jeho mena a múdrosti, prekrásna rastlina čoraz viacej rástla a na nej začali rásť zlatisté bobule, tak ťažké až samy padali do pohára. Len čo sa prebral, začal tvoriť tento skvostný výplod spánku a stvoril Vínnu Révu. Netrvalo dlho a z jej bohatej úrody vytvoril prvý sud vína. Hneď po prvom dúšku sa zmenila jeho preveľká múdrosť na múdrosť nekonečnú, ktorú aj začal zjavovať svojmu okoliu. Bohužiaľ naokolo nebolo nikoho, kto by ho bol počúval. Rozhodol sa nevypiť ani kvapku lahodného nápoja, kým nenájde súceho partnera na štrngnutie a hútanie o živote. Veru dlho plával prázdnotou, stretával ostatné nebeské bytosti, no žiadna sa nevedela vyrovnať Praotcovej múdrosti a oceniť jeho výtvor. Jedného dňa si povedal, že bez kvapky tekutej múdrosti už ďalej nepochodí. Otvoril sud a začal nalievať. Zvuk zurčiaceho vína prilákal hviezdu, krajšiu než všetky sny o Vínnej réve dokopy, ba dokonca krajšiu než pohľad na plný pohár. Nevedel z nej spustiť oči, až kým nebol jeho pohár plný a vzácne víno začalo pretekať do prázdnoty. Nato hviezda stvorila vlastný pohár a zachytila stratené kvapky. Praotec jej na počesť záslužného činu dal meno Pramatka a naplnil oba poháre lahodnou tekutinou. Dvanásťkrát si štrngli a dvanásť iskier odletelo. Pramatke sa iskry zapáčili a prijala ich za svoje deti.

 

Sväté listy viničné, List II. – O stvorení sveta

Keď Praotec a Pramatka dopili, Praotec položil svoj prázdny pohár hore dnom a dýchol naň svojím opojným dychom. Keď tak urobil, pohár sa premenil na zem a okolitá tma na vodu, ktorá zem hojdala na svojich vlnách, zatiaľ čo všetko na nej spalo. Keď to Pramatka uvidela, nabrala vodu do svojho pohára a poliala vyprahnutú zem. Keď prvýkrát poliala, zo zeme vyrástol dub a jeho listy sa zazelenali. Keď druhýkrát poliala, z hliny vyskočil kôň a rozbehol sa krajinou. Keď tretíkrát poliala zem, zrodil sa človek. Človek sa dlho díval na hviezdy, v ktorých sa odrážala Praotcova a Pramatkina sláva, vyliezol na strom a osedlal koňa, no vnútri bol prázdny, ako pohár bez vína. Keď to Praotec zbadal, uľútostilo sa mu človeka a obdaroval ho dúškom vína. Človek sa napil, uvidel Praotca v celej jeho sláve a pochopil.

 

Sväté listy viničné, List III. – O spánku stvoriteľov    

Potešení svojimi výtvormi, Praotec a Pramatka privolali svoje deti, aby sa prišli pozrieť na svet. Deti prišli a radovali sa z toho, čo bolo stvorené a ospevovali Praotca a Pramatku. Prvý prišiel najstarší syn Aurelius, ktorému patrí slušnosť, vzdelanosť a poriadok, potom Pálava, matka a stvoriteľka malých národov a jej brat Irsai, silák schopný pobiť sa za správnu vec. Nasledovali ďalší, až ich okolo rodičov stálo všetkých dvanásť. Praotec, hrdý na svoje deti, rozlial posledné víno zo suda do dvanástich pohárov a s radosťou ich podal deťom. Avšak sila nápoja bola obrovská a Praotcovi potomkovia podľahli opojnému spánku, z ktorého sa nevedeli prebudiť. Ich sny boli také silné a divotvorné, že sa od spiacich hviezd zniesli na svet a priniesli mu farby, vône, chute a nevídané krásy. A tak, ako boli Praotcove deti rôznorodé, tak aj dva ich výtvory nikdy neboli rovnaké a urobili svet krásnym a výnimočným.

 

Sväté listy viničné, List IV. – O veľkej potope

Pramatke chýbala spoločnosť jej ratolestí ale darmo sa snažila ich prebudiť. Zo spánku by ich prebral jedine ďalší dúšok Praotcovho vína, no sud bol už prázdny. Nešťastná hviezda ronila toľké slzy, až spôsobila veľkú povodeň. Neprestala kým takmer nepohasla, potom zaspala a pridala sa k svojim potomkom v ríši snov. Praotec, vidiac smútok svojej milovanej, sa rozhodol zľutovať sa nad životmi smrteľníkov a zoslal na náš svet výhonok Vínnej Révy. Na nej sa ľudia a iné bytosti uchýlili, kým neustala veľká voda. Dodnes sa po nej vieme vyšplhať, keď sa naše duše zbavia záťaže tela. Odvtedy Praotec každú zimu odchádza k svojim nebeským poliam, aby otvoril ďalší sud (preto sa v zime slávi sviatok otvorenia Praotcovho sudu), a v lete sa vracia, aby dohliadol na svoju vinicu, ženu, deti a nás.

 

Sväté listy viničné, List V. – Po potope

Keď veľká potopa napokon opadla, ľudia zliezli z božskej vinice a osídlili zem. Od tých čias sa každú jar na zemi prebúdza všetok život a s príchodom zimy, kedy je Praotec najopojenejší vínom a Pramatka s deťmi spia najtuhším spánkom, prikryje všetko sneh. Tí, ktorí počas veľkej potopy ochutnali z bobúľ praotcovej révy, na ktorej sa ukrývali, volajú sa teraz vinármi, v žilách im prúdi víno a k Praotcovi majú najbližšie, zatiaľ čo tí, ktorí neboli takto obdarení sú dnes ľuďmi a ďalšími národmi. Z vôle Praotcovej nech svorne žijú na zemi a zveľaďujú ju pre Praotcovu večnú slávu.   

 

Liturgia

Spôsob vedenia sv. omše a jednotlivé liturgické prvky sa v rôznych krajoch výrazne líšia a je zvykom, že kňazi si ich výrazne upravujú podľa vlastnej potreby. Každá sv. omša však obsahuje aspoň tieto tri prvky: I. poďakovanie Praotcovi, II. Dúšok vína z kalichu Praotcovho, III. Vzývanie Praotca zvolaním „Praotec nalej!“. Skúsenejší kňazi vkladajú do svojich obradov tiež čítania zo Svätých listov viničných a kázne venované danej príležitosti.   

 

Sviatky

Najväčším cirkevným sviatkom je Sviatok otvorenia sudu Praotcovho, ktorý sa slávi vždy uprostred zimy a býva spojený s veľkými oslavami a otváraním archívnych vín. Druhým významným sviatkom je Sviatok bohatých viníc, ktorý sa slávi v lete a jeho súčasťou sú modlitby prosiace o dobrú jesennú úrodu.  

 

Známi svätci

  • Vavrinec z Vinohradu, patrón kňazov
  • Skorozber z Angreštu, patrón vinohradníkov
  • Opiáš Rizlingsdorfský, patrón rytierov a vojakov
  • Klareta z DornFelderu, patrónka nezávislých žien
  • Bobulián z Kališného, patrón vzdelancov    
  • Frankovka z Asipi, patrónka lesov a prírody
  • Burčák Zakysanský, patrón povaľačov a krčmosedov

 

Zvyky, povedačky a povery

O Irsaiovi sa hovorí, že zemetrasenia sú ozveny jeho úderov dopadajúcich na neveriacich, ktorí urazili jeho sestry.

Irsaiovi vyznávači (najmä vojaci a bojovníci) sa dajú spoznať podľa na fialovo zafarbeného pravého oka, ktoré symbolizuje Irsaiov bitkársky monokel.

 

Cirkev vyznavačov božskej šupiny jaštera Myrmeka

Menej rozšírené náboženstvo, ktoré si zatiaľ len získava popularitu obyčajného ľudu. Aktuálne je viac etablované vo Vodárskom kráľovstve, no postupne sa presadzuje aj v Kráľovstve Vína. Podobne ako v prípade Cirkvi Praotcovej, aj Myrmeka vyznávajú najmä ľudia, no je možné stretnúť sa s týmto náboženstvom aj u iných národov.

 

Morálne zásady

Hlavnou morálnou zásadou Myrmekovej cirkvi je byť úprimný a férový sám k sebe. Kto koná tak, ako sám považuje za dobré a správne, nemusí sa zodpovedať ostatným, ktorý sa môžu cítiť ukrivdení. Zásady týkajúce sa konania v rôznych typoch situácií je možné prispôsobovať vlastným potrebám a zo starých názorov je možné zvliecť sa rovnako ako sa jašter zvlieka zo starej kože. Myrmek nevyzýva k zlobe a falošnosti, ale nekladie tiež dobro ostatných pred svoje vlastné.

 

Vierouka

Najvýznamnejším textom Myrmekovej cirkvi je „Kniha pazúrov a chvostov“, v ktorej Myrmekov prvý vyznávač Leguánius z Podkameňa zachytil jeho mnohé skutky moci a slávy. Medzi ďalšie významné diela Myrmekových filozofov patrí najmä starobylá Kniha proroka Varaniáša a Saurusíniovo apokrifné evanjelium. Najvyššou autoritou Myrmekovej cirkvi je arcipápež Hatério, sídliaci v Kráľovskom meste. Mezdi arcipápežových najbližších poradcov patria členovia tzv. pomocného pápežského zboru, ktorého členmi sú camerlengo Raptórius a diakon Gekon z Rizlingsdorfu, páter Baziliskus z Norveidu, lady Lacertisandra z Kráľovského mesta a brat Had z Mečova v Červenokamenskom grófstve.    

 

Kniha pazúrov a chvostov, Hlava I. – Stvorenie kameňa

Na počiatku nebolo nič, bo na začiatku nikdy nie je nič. Potom sa zjavila tma, no zdalo sa, že tam stále nie je nič, lebo v tej tme nebolo nič vidno. Uprostred tmy sa ako prvý zo všetkých vecí na svete objavil kameň, a ten kameň bol horúci. Z kameňa začalo vychádzať svetlo a ožiarilo všetku tmu sveta, vďaka čomu sa ukázalo, že všade na svete jestvuje už mnoho kameňov. Tie studené sa ohriali od tých teplých a všetky spoločne blúdili tmavým svetom až do príchodu jaštera.

 

Kniha pazúrov a chvostov, Hlava II. – Príchod mnohých jašterov

Mnohé kamene boli ohriate v hlbinách sveta a predsa to bolo zbytočné, bo nebolo nikoho, kto by sa na nich vyhrieval. Takto prešlo mnoho vekov, až jeden z kameňov praskol, roztvoril sa a vyliezol z neho jašter. Jašter sa vyštveral na blízky horúci kameň a po dlhý čas sa na ňom vyhrieval. Potom svojim mocným pazúrom roztvoril ďalšie kamene, ktoré neboli súce na vyhrievanie a z nich vyšlo mnoho jašterov, ktoré sa vyhrievali na kameňoch. Ten prvý jašter, ktorý všetky ostatné jaštery na svet priviedol sa od tých čias nazýva Myrmekom, bo je najmocnejší z tvorov sveta.  

 

Kniha pazúrov a chvostov, Hlava III. – Povstanie národov

Po mnohé veky sa Myrmek v spoločnosti jašterov vyhrieval na žiarivých kameňoch, no zachcelo sa mu niečo vložiť do papule a vyprahnutý jazyk zvlažiť. Tak Myrmek odišiel na velikánsky kameň, ktorý bol stále vyhriaty od svetla žiariaceho kameňa na oblohe a usadil sa tam. Pod jeho pazúrmi vyrástla tráva a košaté stromy, mávnutie jeho chvosta priviedlo na svet zvery a chrobač. Myrmek sykol jazykom a zo skaly vytryskla voda, vďaka ktorej sa celý svet zazelenal a jašter bol spokojný. Nasýtil sa zemným hmyzom a vyhrieval sa po dlhý čas na kameni. Po mnohých dňoch Myrmeka začala tlačiť šupina za hlavou a on sa veľmi znepokojil, pretože nebol spokojný. Mocným pazúrom si stiahol z tela všetky staré šupiny, odložil ich vedľa kameňa a čakal. Nezaveľa z Myrmekových starých šupín vyšiel človek a s bázňou hľadel na mocného jaštera. Za prvým človekom nasledovali mnohé národy, ktoré osídlili zem a mnohé kamene. „Je to dobré,“ povedal Myrmek, a bolo to dobré.

 

Kniha pazúrov a chovstov, Hlava IV. – Jašterov dar

Po mnohý čas ľudia v bázni pred jašterom sa skláňali, no boli medzi nimi i takí, ktorí si jaštera nevážili a moc jeho ohovárali. Po dlhom čase niektorí začali malým jašterom po chvostoch šliapať a prevolávali nevraživé slová k Myrmekovi. Jeden z nich, volali ho Kopytopajtáš dokonca so zbraňou v ruke siahol na šupinu Myrmekovu. Rozhnevaný jašter na jediný hlt opovážlivca prehltol a s hnevom v srdci sa obrátil k pokoleniu ľudskému. Tu predstúpil pred neho dobrý človek menom Agamiáš, mnohokrát sa kajal a prosil mocného jaštera o odpustenie a záchranu svojho rodu. Myrmeka obmäkčili jeho slová a uspal svoj strašný hnev, ktorým a chystal ľudstvo zniesť zo sveta. Pazúrom si vypáčil jednu šupinu a vložil ju Agamiášovi do srdca, aby mu tam navždy pripomínala Jašterovu dobrotu. Potom vybral mnohé šupiny zo svojej lesklej kože a daroval ich ľuďom, aby si navždy pamätali jeho dobrotu. Od tých čias majú aj zlí ľudia vo svojom srdci jašteriu šupinu, vďaka ktorej sa dokážu zvliecť zo starej hriešnej kože a obrátiť sa na cestu dobroty.  

 

Kniha proroka Varaniáša, verš jedenásty

Keď zástupy prišli za ním k úpätiu hory, vstal a povedal: „Choďte a zvlečte zo seba šupiny hriechu.“ Oni nechápali, čo im hovorí, ruvali sa a nejeden pohanil blížneho svojho exkrementom. I uvidel prorok bezbožnosť ľudu a srdce mu zamrelo hrôzou, že i jeho samého smrdutým splaškom počastujú, nuž v tichosti odovzdal osud svoj do rúk jaštera, obrátil pohľad k nebesiam a zvolal: „Ó najvyšší, spomni na služobníka svojho, ochráň jeho chvost pre odpadnutím a rozsvieť v druhohorných lebkách blížnych mojich svetlo poznania.“ I mocné svetlo zažiarilo po tých slovách na hlavy všetkých a oni pochopili, zvliekli sa a nasýtili sa zemným hmyzom.

 

Kniha proroka Varaniáša, verš tridsiaty siedmy

Keď prešiel nekonečnou púšťou, zastal pred bránami mesta. Hradby boli vysoké a ľudia mali zatvrdené srdcia. Neotvorili prorokovi, ktorého sa báli pre jeho rozoklaný jazyk a spravodlivé činy, aby nemohol im svoje svetlo pravdy vyjaviť. On dlho stál pred zatvorenou bránou a nejeden sup si ho už so slinkou na zobáku premeral, no on vyčkal, kým sa slnečné lúče zaskvejú na posledných kameňoch hradieb, potom vstal, pristúpil k studenému kameňu a priložil naň dlaň. Postupne chytil sa všetkými dlaňami kameňa a sväté svetlo ho sprevádzalo, keď sa vyšplhal celkom hore. Jedným okom milosrdne pozrel na zástupy, ktoré neveriacky hľadeli naňho, a prehovoril: „Toto je skala, na ktorej sa budem vyhrievať.“ Oni pochopili, zvliekli sa a nasýtili sa zemným hmyzom.

   

Saurusíniovo apokrifné evanjelium, verš štrnásty

„Stoj, človek. Tvoje pazúry sú tupé, tvoje čeľuste krivé, tvoj chvost je odlomený a tvoja krv studená. Len skrze mňa sa môžeš znovuzrodiť ako pravý jašter.“ Tak prehovoril a učeníci padli na zem v posvätnej bázni. I zastavil muž svoj krok, ktorým by iste život slepúchov ukončil, a vzhliadol k jašterovi. „Videl som a pochopil som. Nech sú moje šupiny svedkami tvojej veľkosti,“ sklonil sa. Ako tie slová vyslovil, hneď sa mu šupiny objavili na všetkých častiach tela, i na tých, kde to nečakal. „Zvelebené buď meno jašterovo,“ povedal a nasýtil sa zemným hmyzom.

 

Saurusíniovo apokrifné evanjelium, verš päťdesiaty deviaty

V ďalekej zemi, kde prebýval chaos, chlad a ničota, objavil sa jedného dňa jašter. Ni osud, ni ľudia tamojší mu nepriali, no on jednako sa z vajíčka vyliahol, krv svoju si vyhrial a preukázal mocný stisk čeľuste, keď nejedného tura tlamou svojou usmrtil. I sklonili sa ľudia pred ním a zavládlo večné svetlo, mier a jednota. On vyšiel na vrchol hory, kde slnko svietilo, ľahol si na kameň a prehovoril: „Iďte a vyhrievajte sa! Od dnes je toto miesto sídlom nového poriadku, lebo taká je vôľa jašterova.“ Oni uzreli v jeho očiach pravdu, sklonili sa a nasýtili sa zemným hmyzom.

 

Liturgia

V Myrmekovej cirkvi existuje mnoho rozličných liturgických postupov, medzi ich spoločné prvky patrí predovšetkým prežehnávanie, znázorňujúce Myrmekovu jašteriu hlavu, predné a zadné nohy a chvost. Počas omše veriaci odpovedajú na kňazove výzvy zvolaním „Saurus!“. Ako príklad liturgického postupu pri svätej omši uvádzame omšu vedenú (toho času biskupom) Hatériom:

Kňaz: prežehanie
Kňaz: „In nomine sauri!“
Zhromaždenie: „et caudam suus!“
Kňaz: „Modlime sa. Oslavujeme ťa Myrmek, ktorý si sa zrodil z jaštera a zostal si jašterom, velebíme tvoje sväté pazúry a tesáky, ako aj tvoj odpadávajúci chvost. Daj aby sme boli hodní prisľúbení varanových a v jednote s tebou sa večne radovali v spoločenstve dinosaura.“
Zhromaždenie: „saurus!“  
Kňaz: prednáša kázeň
Zhromaždenie: na vyzvanie odpovedajú saurus
Kňaz: „Nech vás omilostí jašter! Vypočujte si slová prorokove.“
Kňaz alebo vyzvaný člen zhromaždenia: predčíta pripravené čítanie
Kňaz: „Budiš večná chvála Myrmekovi!“
Zhromaždenie: „Saurus!“
Kňaz: „Odíďte a nasýťte sa zemným hmyzom!“
Kňaz: záverečné prežehnanie

 

Sviatky

Najväčším sviatkom Myrmekovej cirkvi je Deň horúceho kameňa, ktorý sa oslavuje v najdlhší deň leta spoločným posedením na slnkom vyhriatych kameňoch a nasýtením sa zemným hmyzom. Okrem toho by si každý veriaci mal nájsť aspoň jeden deň v týždni, kedy venuje Myrmekovi tichú modlitbu, pričom by sa tiež mal nachádzať na kameni (kameň vo všedný deň nemusí byť vyhriaty).

 

Známi svätci

  • sv. Varaniáš, patrón jašterov
  • sv. Lacertín z Palisandru, patrón neopatrných
  • sv. Gekónia Kalamárska, patrónka ľudí so zmyslom pre humor
  • sv. Baziliskus, patrón obracačov kabátov

 

Zvyky, povedačky a povery

Hovorí sa, že kto si dá v Deň horúceho kameňa pod vankúš šupinu zo zvlečenej jašterej kože, nasledujúce ráno miesto nej nájde zlatý dukát.

 

Prírodné náboženstvá

Väčšina elfov, lesných bytostí a niektorí ľudia, žijúci vo Fragmundských lesoch, Bindiši alebo ich blízkosti vyznávajú náboženstvo prírody, ktoré má mnoho podôb a namiesto jediného všemocného boha veriaci vzdávajú úctu jednotlivým prírodným duchom a malým bohom.

 

Morálne zásady

Prírodné náboženstvá vo všeobecnosti vedú svojich veriacich k mierumilovnému životu, vzájomnej úcte a spriaznenosti s prírodou. Často sa stavajú odmietavo k výdobytkom modernej civilizácie a v prípade ohrozenia okolitej prírody používajú násilie na jej ochranu. Rôzne odnože prírodných náboženstiev majú rôzne postoje k zločinu a jednotlivým formám trestov, sú tolerantné k mágii a liečiteľstvu.  

 

Vierouka

Vierouka prírodných náboženstiev je založená najmä na ústnom podaní a komunikácii s prírodnými duchmi a bôžikmi. Veriaci majú väčšinou osobný vzťah s okolitou prírodou a kňazi vo svojich meditáciách rozprávajú s lesnými božstvami, preto neexistujú sväté knihy, v ktorých by bola vierouka zapísaná, hoci niektoré skutky významných osobností boli dokladované aj písomnými prameňmi. V oblasti Vlčích Skál je najvyššou náboženskou autoritou lesný duch Lesovik, ktorý sa v snoch a meditáciách prihovára svojím kňazom. Medzi jednotlivými kňazmi formálna hierarchia neexistuje.

 

Liturgia

Liturgické postupy u prírodných náboženstiev sú veľmi rôznorodé. Väčšinou sa odohrávajú na posvätných lesných miestach (vo Vlčích Skalách je to napr. Kruh lesných bytostí alebo Mesačná vyhliadka) a často sú ich súčasťou obety nazbieraných lesných plodov, či kvetov. Účastníci obradov zvyknú byť rozostavení do kruhu a držia sa navzájom za ruky na znak ich večného prepojenia, ale nie je to pravidlo. Detaily jednotlivých obradov sa výrazne odlišujú v závislosti od toho, ktorú bytosť si chcú veriaci uctiť.

 

Sviatky

Prírodné náboženstvá nemajú stanovené špeciálne sviatočné dni. Vo Vlčích skalách si veriaci radi pripomínajú Deň Lesovikovho víťazstva nad démonom Lešijom, ktorý sa oslavuje uprostred leta, ale nie je to pre nich prikázaný sviatok.

 

Známi svätci

Podobne ako v prípade sviatkov, u prírodných náboženstiev nepoznáme svätcov v tom zmysle ako u ostatných náboženstiev. Okrem veľkého lesného ducha Lesovika je však známych niekoľko významných lesných duchov, ku ktorým sa veriaci modlia a uctievajú ich:

  • nymfa Slovník – ochrankyňa prameňa živej vody
  • víla Jesienka – ochrankyňa stromov
  • vlčí boh Fenrir – veľký náčelník vlkov a patrón trolov
  • lietajúca ovečka Gomba – ochrankyňa malých zvieratiek
  • Tátoš, pán koní – ochranca veľkých zvierat   

 

Zvyky, povedačky a povery

O víle jesienke sa hovorí, že v zime maľuje zelené listy, ktoré na jar zavesí na stromy, zatiaľ čo na jeseň ich prefarbí na žlto a rozhádže po zemi.

» Menej

Mágia

Mágia je všadeprítomnou súčasťou života v Kráľovstve. Zaklínači dokážu neopatrnú obeť zarieknuť svojimi kúzelnými formulkami, mágovia kreslia čarodejné obrazce a alchymisti vyrábajú elixíry s netušenými vlastnosťami. Záujemcovia o vzdelanie v oblasti mágie cestujú do neďalekej Pudmerickej univerzity na VŠMÚ (Vysoká Škola Magických Umení), kde študujú starodávne texty z čias mocného Mága Brandla či známych kúzelníkov Jopiho a Tatroša.

Potrebuje vaša postava niekoho presvedčiť aby pre ňu niečo urobil? Stačí jedno urieknutie a váš problém je vyriešený. Chceli by ste si vyskúšať zrealizovať na vlastnú päsť magický rituál? Staňte sa runovým mágom a určite sa tomu nevyhnete. Za schopným alchymistom prichádza každý deň množstvo zákazníkov, ktorí sú ochotní za čarovný odvar zaplatiť zlatom, informáciami i službami.  

História

Päť veľkých miest Kráľovstva založilo päť mocných čarodejov, proti ktorým povstal mág Brandl. Vojna takmer zahubila celú civilizáciu, no napokon ju zachránila skupina veľmožov s krvou posvätenou Praotcom. Tí založili Kráľovstvo Vína a vládli v ňom až dokým v roku 1312 nezomrel posledný právoplatný kráľ Jano III. Dlhý nos. Súčasný kráľ Pataj I. je prvý kráľom, ktorého krv nie je posvätená Praotcom a mnohí preto pochybujú, či je vôbec pravým kráľom. Pred štyridsiatimi rokmi falošný kráľ Mikluš oddelil od Kráľovstva Vodárstvo, ktoré je od tých čias až po dnes nepriateľskou krajinou.

Chcete si vyskúšať neobvyklú postavu? Buďte historikom, alebo (po vzore Indiana Jonesa) dobrodružným archeológom pátrajúcim po artefaktoch z čias Vodárskej vzbury, či dokonca vojny mágov. Baví vás prekonávať výzvy? Možno vaša postava verí, že pravým kráľom je vodár Mikluš a nehanbí sa to povedať nahlas. Musí však byť pripravená znášať následky, pretože už samo vyslovenie Miklušovho mena je pre mnohých vlastizradou.

Klebety a legendy

V Kráľovstve existuje množstvo klebiet, legiend, bájí, mýtov a povedačiek, opisujúcich rytierske činy Bojana Smelého, dobrodružné cesty Vasila Vzduchoplavca, či boj Jara Hájnička proti démonovi Lešijovi. Niektoré z nich sú pravdivé, iné nie. A ešte sú tu tie, v ktorých sa kdesi hlboko ukrýva zrnko pravdy napriek tomu, že im už veria len staré mamy a malé deti. Niekedy sú zo všetkých najdôležitejšie práve tie.

Legendy a báje bývajú často súčasťou informačných blokov, ktoré hráči dostávajú pred hrou a nezriedka im môžu poskytnúť dôležité informácie. Venujte im preto pri príprave na hru pozornosť. Pri príprave vašej postavy sa tiež môžete inšpirovať starými legendami a stať sa tak pevnou súčasťou herného sveta. Najlepší hráči (po dohode s majstrami) sami tvoria legendy a mýty, rozvýjajúce náš spoločný LARPový svet.