Zbierka textov Myrmekovho prvého vyznávača Leguániusa z Podkameňa, ktorá sa stala hlavným textom Cirkvi Myrmekovej.

---

Kniha pazúrov a chvostov, hlava I. – Stvorenie kameňa

Na počiatku nebolo nič, bo na začiatku nikdy nie je nič. Potom sa zjavila tma, ale zdalo sa, že okolo stále nie je nič, lebo v tme nebolo nič vidno. Uprostred tmy sa ako prvý zo všetkých vecí na svete objavil kameň, a ten kameň bol horúci. Z kameňa vyšlo svetlo a ožiarilo všetku tmu sveta, a tak sa ukázalo, že všade na svete jestvuje už mnoho kameňov. Tie studené sa ohriali od tých teplých a všetky spoločne ležali v tme až do príchodu jaštera.

---

Kniha pazúrov a chvostov, hlava II. – Príchod mnohých jašterov

Mnohé kamene boli ohriate v hlbinách sveta, ale zbytočne, bo sa na nich nemal kto vyhrievať. Takto prešlo mnoho vekov, až jeden z kameňov praskol, roztvoril sa a vyliezol z neho jašter. Jašter sa vyštveral na najbližší horúci kameň a dlho sa ňom vyhrieval. Potom svojím mocným pazúrom roztvoril ďalšie kamene, na ktorých sa nedalo vyhrievať, a z nich vyšlo mnoho jašterov, ktoré sa potom tiež vyhrievali na kameňoch. Ten prvý jašter, ktorý všetky ostatné jaštery na svet priviedol, sa od tých čias nazýva Myrmekom a je najmocnejší z tvorov sveta.

---

Kniha pazúrov a chvostov, hlava III. – Povstanie národov

Myrmek sa v spoločnosti jašterov dlho vyhrieval na žiarivých kameňoch, až kým nezistil, že by niečo zjedol. Takže sa preplazil na velikánsky kameň, ktorý bol stále vyhriaty od žiarivého kameňa na oblohe. Pod ním vyrástla tráva a košaté stromy a mávnutie Myrmekovho chvosta priviedlo na svet zvery a chrobač. Myrmek sykol jazykom a zo skaly vytryskla voda, svet sa zazelenal a jašter bol spokojný. Nasýtil sa zemným hmyzom a ďalej sa vyhrieval. Po mnohých dňoch Myrmeka začala tlačiť šupina za hlavou a on sa veľmi znepokojil, pretože nebol spokojný. Mocným pazúrom si stiahol z tela všetky staré šupiny, odložil ich vedľa kameňa a čakal. Z Myrmekových starých šupín vyšiel človek a s bázňou hľadel na mocného jaštera. Za prvým človekom nasledovali mnohé národy, ktoré osídlili zem a mnohé kamene. „Je to dobré,“ povedal Myrmek, a bolo to dobré.

---

Kniha pazúrov a chvostov, hlava IV. – Jašterov dar

Ľudia sa dlho pred jašterom skláňali, ale boli medzi nimi i takí, ktorí si jaštera nevážili a ohovárali ho. Začali malým jašterom po chvostoch šliapať a prevolávali nevraživé slová k Myrmekovi. Jeden z nich, volali ho Kopytopajtáš, dokonca so zbraňou v ruke siahol na šupinu Myrmekovu. Takže ho jašter na jediný hlt prehltol a s hnevom v srdci sa obrátil k pokoleniu ľudskému. Ale potom pred neho predstúpil dobrý človek menom Agamiáš, mnohokrát sa kajal a prosil mocného jaštera o odpustenie a záchranu svojho rodu. Myrmeka obmäkčili jeho slová a uspal svoj strašný hnev, ktorým sa chystal ľudstvo zniesť zo sveta. Pazúrom si vypáčil jednu šupinu a vložil ju Agamiášovi do srdca, aby mu tam navždy pripomínala jašterovu dobrotu. Potom vybral mnohé šupiny zo svojej lesklej kože a daroval ich ľuďom, aby si navždy pamätali jeho dobrotu. Od tých čias majú aj zlí ľudia vo svojom srdci jašteriu šupinu, vďaka ktorej sa dokážu zvliecť zo starej hriešnej kože a obrátiť sa na cestu dobra.