Oficiálne známa ako Cirkev vyznávačov božskej šupiny jaštera Myrmeka.

Tvoria ju menej početní, no horliví uctievači jašteričieho boha Myrmeka, ktorému je pochuti všetko nové a neošúchané.

Hlavnou morálnou zásadou Myrmekovej cirkvi je byť úprimný a férový sám k sebe. Kto koná tak, ako sám považuje za dobré a správne, nemusí sa zodpovedať ostatným, ktorí sa môžu cítiť ukrivdení. Zásady konania v rôznych typoch situácií je možné prispôsobovať vlastným potrebám a zo starých názorov sa možno zvliecť rovnako, ako keď sa jašter zvlieka zo starej kože. Myrmek nevyzýva k zlobe a falošnosti, ale nekladie dobro ostatných pred svoje vlastné.

Sväté texty

Najvýznamnejším textom Cirkvi Myrmekovej je Kniha pazúrov a chvostov, v ktorej Myrmekov prvý vyznávač Leguánius z Podkameňa zachytil jeho mnohé skutky moci a slávy.

Takzvaný Pivničný text o Myrmekovom prvom prebudení objavený v roku 1322 pri dedine Vlčie skaly je považovaný za nanajvýš kontroverzný.

Sviatky

Najväčším cirkevným sviatkom je Deň horúceho kameňa, ktorý sa oslavuje v najdlhší deň leta spoločným posedením na slnkom vyhriatych kameňoch a nasýtením sa zemným hmyzom. Okrem toho by si každý veriaci mal nájsť aspoň jeden deň v týždni, kedy venuje Myrmekovi tichú modlitbu, pričom by sa tiež mal nachádzať na kameni (kameň vo všedný deň nemusí byť vyhriaty).

Hovorí sa, že kto si v Deň horúceho kameňa dá pod vankúš šupinu zo zvlečenej jašterej kože, nasledujúce ráno namiesto nej nájde zlatý dukát.