Vitajte vo fantasy svete inšpirovanom vrcholným stredovekom a dielami klasickej fantastiky. Nachádzate sa v Kráľovstve, kde narazíte na ľudí aj elfov, študentov Vysokej školy magických umení aj modernej mechaniky, bohatých šľachticov aj potulných žoldnierov.
Vlčie skaly boli ešte nedávno malou dedinou na hraniciach starodávneho Kráľovstva vínnej révy a modernej Akvilónie, dvoch najväčších mocností v tomto kúte sveta, ktoré sú už niekoľko desaťročí vo vojne.
Všetko sa však zmenilo, keď sa miestni obyvatelia rozhodli, že si na hraniciach založia vlastné kráľovstvo.
Pridaj sa k nim a poď písať nové dejiny.
Rozmanité tradíciami, kultúrami aj obyvateľmi. Staručký kráľ Pataj Šuhaj I. pokladá akvilónskeho kráľa za vojnového štváča a rebela.
Bývalá vojvodina Kráľovstva, známa aj ako Vodárstvo. Akvilónčania milujú vodu a všetko mokré, no predovšetkým milujú pokrokového kráľa Mikluša I.
Na čele kráľovstva stojí kráľ Kemčislav I. korunovaný prekliatou korunou, ktorú si nedokáže zložiť z hlavy. Spolu s ním kráľovstvo vedie rada, ktorá sa pod vedením miestneho starešinu pravidelne stretáva na zasadaniach.
Obyvatelia aj novopríchodí sú vítaní hneď v niekoľkých cechoch a skupinách, ktoré majú vo Vlčích skalách stále zázemie.
Pod heslom Za česť, slávu a peniaze! Poradie voliteľné. poskytuje zázemie všetkým nádejným dobrodruhom, ktorí by sa radi stali hrdinami, ale hanbia sa spýtať miestneho krčmára na myši v pivnici. Spája bojovníkov, mágov, zlodejov a liečiteľov, sprostredkováva „kvesty“, odmeňuje svojich členov „ekspami“ a certifikuje pravých hrdinov.
Liečitelia z Červeného pohára zachraňujú ranených a skúmajú choroby. Nemajú cechmajstra a o vedení cechu rozhodujú všetci spoločne. Ich Lazaret u nemilosrdných bratov sídli od roku 1324 v miestnej pevnosti, ktorú oficiálne vlastní.
Cech s tajomnou, stratenou minulosťou. Jeho členovia sa venujú nachádzaniu vecí stratených a strácaniu vecí nájdených. Identitu členov tohto záhadného cechu udržuje v tajnosti prostredník, ktorý za menší poplatok rád nájde niečo z vašich stratených vecí.
Vedecké pracovisko VŠMU bolo zriadené s cieľom študovať následky dopadu magického meteoru a iných magicko-obskúrnych úkazov vo Vlčích skalách. Študentom ponúka štúdium na piatich katedrách (Alchýmie, Runovej mágie, Zariekavania, Teoreticko-bombastickej mágie a Obskúrnych umení).
Elitná skupina strážnikov, ktorá udržiava poriadok nielen vo Vlčích skalách, ale aj priľahlom okolí. Slúži priamo kráľovi, v ktorého mene udeľuje povolenia a vydáva pokuty.
Zástupcovia miestneho ľudu, ktorí si vyslúžia najväčšiu mieru lojality, majú právo zasadnúť spolu s kráľom v jeho kráľovskej rade. Rada sa stretáva niekoľkokrát denne a rieši pálčive otázky, ktoré trápia miestnych obyvateľov.
Nadšení bádatelia, vynálezcovia a pyrotechnici. Známi nielen veľkolepým oživením golema (1318), ale rovnako veľkolepým výbuchom Domu ručných prác (1322) a výbuchom domu vladyku Andrého von Goldsteina (1323).
Najmladší prírastok medzi cechy vo Vlčích skalách je Cech umení. Tento zatiaľ malý cech sa venuje rôznym umeleckým činnostiam a poskytuje poradenstvo v oblasti marketingových stratégií.
Skupina hríboľudí prišla do Vlčích skál šíriť slovo prírodného boha Fungusa a hlásať rovnosť vo veľkom kolobehu prírody. Rok 1325 bol pre ich spóry neobyčajne plodný - ich hlava Alexander Dubáček vstúpil do miestnej politiky, oslávili svadbu a stali sa skutočnými svedkami zjavenia Fungusa.
Teplé písky! Putovná karavana týchto mačkoľudí je pravidelným návštevníkom Vlčích skál, do ktorých svojim príchodom vnáša závan exotiky a rôzne bežné aj neobyčajné šmakocinky.
Družina bojovných čárifukov a lovcov príšer sa priplavila do Vlčích skál na lodi Kráčajúci Holanďan. Ich viera v lesných duchov a ochranu rovnováhy ich vedie k loveniu monštier, rybárčeniu a dlhým filozofickým debatám.
Zbojnícka družina Oskara Lapiducha, kráľa červenokamenského podsvetia, veľkolupiča a jedného z vodcov proti-Lešijovského odboja, vstúpila do popredia v období Lešijovej hrôzovlády (1322-1324). Medzi jej členmi by ste našli obyčajných ľudí, šľachticov, lesné víly aj nekromantov, ktorých spojil spoločný cieľ - postaviť sa zlu a zbohatnúť na tom.
Každý, kto uprednostňuje kolísku prírody pred ruchom civilizácie, nájde útočisko v tábore lesných bytostí. Obývajú ho predovšetkým miestne lesné bytosti ako víly alebo enti, elfovia, takzvaní divokí a množstvo iných tvorov z okolitých Fragmundských lesov. Vítaný je však aj každý dedinčan, ktorý má úctu k prírode.
Obyvatelia lesného tábora udržujú s dedinou dobré vzťahy a narazíte na nich aj medzi členmi všetkých cechov. Blízko majú predovšetkým k cechu liečiteľov. Rovnako majú historicky dobrý vzťah aj s Vodármi, ktorí im pomohli tábor vybudovať.
Všetci obyvatelia tábora chápu, aká je príroda dôležitá, a snažia sa to dedinčanom pripomínať. Pomáhajú im v tom lesní bohovia Lešij a Lesovik, ktorých vďaka svojmu mimoriadnemu spojeniu s prírodou dokážu požiadať o pomoc.
V blízkosti tábora sa ďalej nachádza lesný kruh s mnohými magickými vlastnosťami a posvätný haj, kam majú prístup iba kňazi lesných bytostí známi ako druidi.
Čo kraj, to Peklo s vlastnými pravidlami pod oficiálnou správou pekelných byrokratov.
Peklo by malo slúžiť ako posledná zastávka duše pred odchodom do nového života – a aj to tak bolo, až kým si raz Smrť zamestnaná na detašovanom pracovisku Peklo-Vlčie skaly nepovedala, že radšej ľudí iba napomenie za ich prehrešky a pošle ich naspäť na svet.
Miestna pekelná kultúra odvtedy priťahuje nových nadšencov z radov pekelníkov aj živých ľudí. Obyvatelia Pekla súťažia v tom, kto dokáže zomrieť čo najväčším počtom čo najoriginálnejších smrtí – v boji jeden na jedného, v obkľúčení, na svadbe aj na pohrebe… a za svoje úspechy dostávajú od Smrti bobríkov odvahy.
Okrem nich miestne Peklo priťahuje rôznych démonov, ktorí robia spoločnosť miestnej Smrti, a takisto smrtonosov, ktorí sa vydávajú na svet a lovia duše umierajúcich a chorých.
Bývalý vladyka a certifikovaná ľudská troska Boris Toliar, ktorý v súčasnosti pracuje ako Smrť, sa svoje miesto údajne chystá opustiť. Jeho výpovedná lehota uplynie v roku 1326.
Veriaci v Kráľovstve sa v otázke duchovného života obracajú jedným z týchto troch smerov: k panteónu Praotca, k monoteistickej viere v Myrmeka alebo k animistickým prírodným náboženstvám.
Väčšina obyvateľov Kráľovstva sa tradične obracia k rodine Praotca vínnej révy, ktorý daroval svetu vinič a víno. Morálne hodnoty Praotcovej rodiny sú založené na slušnosti a čestnosti. Dobrý človek sa má k ostatným správať úprimne a poctivo, klamstvo a krádež sú považované za hriech, ochota podeliť sa so svojím šťastím s ostatnými patrí medzi hlavné cnosti. Diplomacia a výrečnosť majú vždy prednosť pred násilím a hrubosťou.
Hlavnou morálnou zásadou Myrmekovej cirkvi je byť úprimný a férový sám k sebe. Kto koná tak, ako sám považuje za dobré a správne, nemusí sa zodpovedať ostatným, ktorí sa môžu cítiť ukrivdení. Zásady konania v rôznych typoch situácií je možné prispôsobovať vlastným potrebám a zo starých názorov sa možno zvliecť rovnako, ako keď sa jašter zvlieka zo starej kože. Myrmek nevyzýva k zlobe a falošnosti, ale nekladie dobro ostatných pred svoje vlastné.
Niektorí veriaci namiesto jedného všemocného boha vzdávajú úctu rôznym prírodným božstvám, prípadne zvieratám. Prírodné náboženstvá vo všeobecnosti vedú svojich veriacich k mierumilovnému životu, vzájomnej úcte a spriaznenosti s prírodou. Vo Vlčích skalách sa obracajú predovšetkým na Lešija, Lesovika a Fungusa.
Na sekcii sa pracuje. Bude obsahovať prehľad druhov, kultúr, šľachtických rodov, geografie Kráľovstva a históriu konfliktu so susedným Vodárstvom, ktorú píšete prostredníctvom bojoviek.
Obyvatelia Kráľovstva aj susedného Vodárstva sú prevažne ľudia. Na území oboch kráľovstiev sa mieša množstvo kultúr a roľníci sú v mnohých krajoch uznávaní rovnako ako inde remeselníci či vojaci. Bohatí a šľachta sa združujú najmä v mestách, no tí s dobrodružnou povahou zachádzajú aj do nebezpečných pohraničných krajov.
Menej nápadná, no početná skupina obyvateľov Kráľovstva, najmä v oblasti Fragmundských lesov. Tradične udržiavajú starú kultúru založenú na spriaznenosti s prírodou, no moderných elfov bežne nájdeme aj v mestách, kde sa im núkajú rovnaké možnosti ako bežným ľuďom.
Zdanlivo menšia skupina obyvateľov ako elfovia, no iba preto, že značnú časť života trávia v Alpských vrchoch a doloch. Patria medzi najväčších odborníkov na oblasť baníctva a remeselníctva, sú povestní svojou láskou k pivu silnými morálnymi zásadami.
Hobiti pochádzajú z malebného vidieka, kde sa venujú poľnohospodárstvu, literatúre a občas organizovanému zločinu – alebo to tak tvrdia zlé jazyky. Dobrosrdeční hobiti si z podobných klebiet málokedy robia ťažkú hlavu. Svoju domovskú Žitnú nížinu opúšťajú len málokedy, no hobití cestovatelia prinášajú dobrú náladu všade, kam ich nohy zavedú.
Lesné víly, nymfy, dryády, enti a všetci ostatní starodávni obyvatelia lesov po celom Kráľovstve. Lesné bytosti sú vážení ochrancovia prírody, ktorí sú v prípade, že sa rozhodnú opustiť svoj domov, vítaní v každej dedine či meste. Napriek tomu uprednostňujú pobyt v prírode, kde nad nimi držia ochrannú ruku božstvá Lešij a Lesovik.
Divokí sú druh na pomedzí medzi lesnými bytosťami a ľuďmi – patria sem vlkolaci a im podobné tvory (od medveďolakov po zebrolakov), satyrovia, kentauri, obri a iní. Hoci napohľad vďaka svojmu vzhľadu vzbudzujú strach, nevyznačujú sa mimoriadnou agresivitou. Tradične sa vyhýbajú veľkým mestám a udržiavajú dobré vzťahy s lesnými bytosťami.
Pekelníci sú nesmrteľné bytosti z Pekla, ktoré vychádzajú na svet počas súťaženia o čo najepickejšiu smrť. Stereotyp, že nepoznajú iné slovo ako „kríp” už dávno neplatí - hoci je pravda, že ak sú nervózni alebo nadšení, občas im medzi rečou ujde. Ich pôvod, zdroj nesmrteľnosti a to, čo ich priviedlo k práci v Pekle, však naďalej ostáva tajomstvom.
V Kráľovstve žije množstvo ďalších bytostí vrátane tajomných džinov, ľstivých vodníkov a prešibaných ježibáb. Týchto tvorov je spravidla príliš málo, aby vytvorili celé komunity. Jednotlivci sa však sem-tam objavia a prekvapia obyvateľov Kráľovstva tým, čo všetko sa v jeho zákutiach ešte skrýva.
Vlčie skaly sa odčlenili od územia Červenokamenskej vojvodiny, hraničnej oblasti medzi Kráľovstvom vínnej révy a Akvilóniou, kde sa stretávajú vplyvy z oboch kráľovstiev.
Červenokamenská kultúra je typická svojou otvorenosťou, pohostinnosťou a rôznorodosťou – miestni stretávajú veľa cudzincov a sú tolerantní ku každému, kto je tolerantný k nim. Zároveň neexistuje nič, čo by ich prekvapilo alebo zaskočilo. Ulicami kráča bezhlavý rytier? No tak sa opýtame, či sa nestratil!
Červenokamenská vojvodina trpí infláciou dobrodruhov a hrdinov, ktorí počtom prevyšujú bežných ľudí. Dalo by sa povedať, že byť obyčajným človekom je väčší výkon, ako byť hrdinom, a preto majú miestni obyvatelia vo veľkej úcte každého, kto sa živí obyčajným vinárstvom či včelárstvom a darí sa mu okopávať svoju roličku bez toho, aby na nej pravidelne nevykopal magický artefakt.
Táto atmosféra však priťahuje nádejných hrdinov z celého Kráľovstva – ak sa totiž chcete stať skutočným hrdinom a podarí sa vám to práve v Červenokamenskej vojvodine, tak to už niečo znamená.
Kultúra Kráľovského mesta
Zlé jazyky tvrdia, že podľa obyvateľov hlavného mesta Kráľovstvo končí za mestskými hradbami a ďalej už „nič nie je“. Každý mešťan vám však potvrdí, že to nie je vôbec pravda – za hranicami mesta predsa ležia mnohé divoké kraje hodné víkendovej dovolenky.
Mešťanov mimo Kráľovského mesta najčastejšie stretnete práve na turistike po celom Kráľovstve. Ich ambíciou je vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, nechať sa prekvapiť tým, kde všade sa už používajú presýpacie hodiny a iné moderné vynálezy, a priniesť si domov zaujímavý suvenír.
Mešťanov – či už šľachticov alebo obyčajných sedliakov – však spája aj neochvejná oddanosť kráľovi Patajovi, ktorý už niekedy určite navštívil ich sídlo, kláštor či statok (a ak nie, sľúbil, že to urobí) a nespochybniteľná viera v Praotca. V otázke lojality či viery nenájdete v celom Kráľovstve nikoho, kto by za ne bojoval so silnejším zápalom.
Významné rody
Rod Šuhajovcov
Bohatý a vplyvný rod, z ktorého pochádzali kráľovskí správcovia. V priebehu rokov vybudovali na kráľovskom dvore masívny byrokratický aparát a zbohatli a výrobou a predajom papiera, ktorého recept si úzkostlivo strážia. Hlava rodu, Pataj I. je súčasným kráľom Kráľovstva vínnej révy, s čím niektorí šľachtici nesúhlasia, pretože rod Šuhajovcov ako jediný z významných rodov nepatrí medzi staré vinárske rody.
Rod Rosentramínovcov
Starobylý rod, ktorý odvodzuje svoj pôvod z rytierskej družiny prvého panovníka v kráľovstve. Majú veľmi dobré kontakty medzi rôznymi šľachticmi a patria medzi uznávaných diplomatov. Väčšina bohatstva tohto rodu pochádza z umeleckých predmetov, prastarých artefaktov a listín. Sú známymi mecenášmi a arbitrami elegancie, ktorým údajne koluje v žilách elfská krv. V podstate stvorili a ovládajú veľkú Kráľovskú burzu.
Rod Vasilovcov
Jeden z mála rodov, ktorý udržiava čistú (vinársku) pokrvnú líniu už od počiatkov kráľovstva. Vasilovci majú veľké sídlo na Révovej ulici v hlavnom meste kráľovstva. Sú známi najmä tým, že vlastnia obrovské pozemky v Žitnej nížine, ktoré prenajímajú obyčajným ľuďom. Rodina Vasilovcov je dlhoročným sponzorom Gildy mechanikov.
Rod Pretzelmayerovcov
Nenápadný vinársky rod, ktorý za posledné dve generácie výrazne zbohatol. Ich zisky pochádzajú hlavne z lokalít, ktoré výrazne postihoval mor. Pretzelmayerovci sa snažia udržiavať priateľské vzťahy s významnejšími šľachticmi, čo im umožňuje obchodovať po celom kráľovstve. Mnohí ich upodozrievajú z obchodných podvodov a zločinov, ale nikdy im nebolo nič dokázané.
Rizlingdorfská kultúra
Kultúra hrdých bojovníkov a námorníkov zo severu. O Rizlingdorfčanoch sa hovorí, že sú to majstri kamennej tváre, ktorí hrdo a vážne priložia ruku k akémukoľvek hodnotnému dielu. Milujú epické básne o hrdinských činoch a moreplavbe, predovšetkým tie severské, pretože severské básne – tak ako pravý Rizlingdorfčan - nikdy neklamú.
Zároveň sa o nich vie, že sú poverčiví, a preto si dávajú ťažko vysloviteľné mená. Ich obľúbená farba je červená a pochutia si na všetkom od kyslého vína cez kyslé uhorky až po kyslý ksicht každého, kto si z týchto úctyhodných severanov skúsi vystreliť.
Významné rody
Rod von Rizlingsdorf
Rod von Rizlingsdorf (Rizlingovci) patrí medzi hrdé a bojovné rody. Jeho synovia tradične študujú na vojenskej akadémii a stávajú sa vojvodcami a bojovníkmi. V súčasnosti velí patriarcha rodu Herbert najväčšej bojovej družine v celom kráľovstve. Dlhoročným zvykom u Rizlingovcov je konzumácia kyslých uhoriek, kyslej kapusty, smotany a najmä kyslého vína, čomu sú prisudzované kyslé výrazy tvárí na rodinných portrétoch.
Rod Grablhastovcov
Rod skvelých námorníkov a moreplavcov. Majú pod palcom hlavne lov veľrýb, ale tiež krčmy a verejné domy. Ostatné rody si od nich držia odstup pre ich blízky vzťah k spodine, ale málokto sa im to odváži povedať do očí, pretože sa o nich vie, že sú ostrejší než harpúna.
Rod Kumsmodovcov
Rod dnes známy svojou medovinou a liečivým medom. Ide však o prastarý rod, z ktorého pochádzalo mnoho slávnych hrdinov a dobrodruhov. Kumsmodovci sú tiež známi svojou lukostreleckou jednotkou zvanou Tisíc žihadiel.
Al-Noreidská kultúra
Kultúra obchodníkov, cestovateľov, vynálezcov a výmyselníkov. Al-Noreidčania nevynechajú nič, čo je momentálne in, a to od 5G presýpačiek po kryptozlato. Neváhajú sa pustiť do čokohoľvek – všetko je predsa príležitosť zbohatnúť, ak nie finančne, tak aspoň osobnostne.
Mnohí obyvatelia kráľovstva pôvodom z Al-Noreidu (známeho aj pod cudzím názvom Norveid) sa živia obchodom. Majú povesť obchodníkov, ktorí vám za správnu cenu zoženú všetko, a sú hrdí na všetko spojené so svojim remeslom: od spôsobu predávania tovaru cez zjednávanie ceny až po podpis zmluvy. Často sa s celým procesom spája jedinečný postup typický pre každého obchodníka.
Zaujímavosťou je ich láska k turnajom na každú životnú príležitosť, či už ide o turnaj narodeninový, zásnubný, svadobný alebo rozvodový.
Významné rody
Rod Aulitijovcov
Najbohatší rod v kráľovstve. Mnohé rody im vyčítajú, že sú viac obchodníci ako šľachtici a mnohí menovanie Aulitijovcov do funkcie správcov Al-Noreidu považujú za jediné chybné rozhodnutie kráľa Jana III. Ozývajú sa dokonca hlasy, že Aulitijovci sú prepojení s miestnym podsvetím a ich majetky majú v niektorých prípadoch pochybný pôvod.
Rod al Uma
Tento rod svoju vážnosť odvodzuje z bohatej tradície doktorov, filozofov a učencov. Jeho učitelia sa ujímajú výchovy mladých kráľov a bohatých šľachticov z celého kráľovstva. Nejeden šľachtic vďačí za svoje zdravie, vzdelanie a bohatstvo práve im. Hovorí sa, že v podzemí svojho sídla majú najväčšiu knižnicu v celom kráľovstve, no málokto má toľko šťastia, že sa do nej dostane.
Rod al Hazzali
Je jedným z najrozpínavejších rodov v Al-Noreide (a možno i v celom kráľovstve). Obchodujú s luxusným tovarom a ich flotila obchodných lodí je najväčšia v celom kráľovstve. Bohatstvo však vyvoláva závisť a mnohých členov z rodu obviňujú z paktovania s cudzincami a nečistými silami.
Dorn-Felderská kultúra
Kultúra vzdelancov, umelcov a znalcov mnohých cudzích slov ako „baktérie“ alebo „diskriminácia“, ktoré radi používajú v akomkoľvek kontexte. Dorn-Felderčanov poznáte vďaka ich someliérskemu prístupu k všetkému od drahých vín až po atrament v knihách (čuch, čuch). Sú všade, kde sa niečo deje, s obľubou klebetia a rozplývajú sa nad všetkým, v čom vidia umelecký potenciál, aj keď je to len blato pred krčmou.
Títo majstri slov a diplomacie radi vymenia akékoľvek spory za príjemný večer nad vínom. Veria v lepšiu budúcnosť založenú na empatii a vzájomnej pomoci a snažia sa ísť svojím presvedčením príkladom.
Významné rody
Rod Merlotini
Bohatý a vznešený rod, ktorý spojil mestá Dorn a Felder do jedného. Obchodujú s vínom a vzácnymi pochutinami. Ich panstvom je nádherný zámok Belcol, azda najrozsiahlejšie a najprepychovejšie sídlo v celom kráľovstve. Tu majú takmer nekonečné sady a zbierku exotických rastlín a fantastických zverov.
Bur Džaci
Zažili svojho času mnoho nešťastí a tragédii, ktoré ničili každú jednu ich generáciu. Odkedy sa však obrátili na vieru a venujú jej väčšinu svojej pozornosti, ich kliatba akoby pominula. Tento zázrak si ctia nadovšetko a svojou skúsenosťou osvecujú všetkých okolo seba. Pre nich nemá podstatnú hodnotu, koho osoba vyznáva, ale či a ako silno. Pretože len pod ochranou svojho boha môžem človek nájsť čistotu a spásu. A duševne čistý človek zlo konať nemôže.
Rod di Selva
V dnešnej dobe ich nikto nepozná inak ako patrónov umenia a vedy. Dokonca je raritou, ak sa niekto v samotnom rode vydá iným smerom vo výbere povolania. Di Selva sú vďaka tomu veľmi obratní v kontakte s každou vrstvou spoločnosti. Na oplátku takto čerpajú inšpiráciu a informácie. Iní šľachtici v nich vidia skvelých informátorov a diplomatov. Navyše, čo sa týka umenia, niet lepších kritikov, znalcov a obchodníkov.
Akvilónska kultúra
Vodárska kultúra, s ktorou sa stretávajú najmä bežní obyvatelia. Akvilónčana prezradí jeho nekonečná láska k vode, vodným telesám, kráľovi Miklušovi a všetkému mokrému. Ak sa to nejako týka vody, vo Vodárstve to skrátka majú lepšie, či už ide o kvalitu dažďa alebo ponuku nápojov v krčme. Vodári zároveň veria v meritokraciu (vládu ľudí so zásluhami), dramatické prejavy o úúúžasnom kráľovi Miklušovi a prinášanie revolúcii a revolučných technológii všade, kde ich treba (a v suchom Kráľovstve ich treba).
Posadnutosť všetkým mokrým a revolučným však viedla k vzniku nejednej konšpiračnej teórie o tom, o čo vlastne Vodárom ide. Ich cieľom je údajne postaviť veľký vodovod, ktorým zatopia celé Kráľovstvo a prebudujú ho na svoj obraz. Čo je na tejto vízii budúcnosti pravdivé však ostáva tajomstvom, ktoré poznajú len samotní Vodári.
Korzárska kultúra
Tam, kde to nejde vo Vodárstve po dobrom, nastupujú korzári, ktorí zabezpečujú Akvilónii nadvládu nad vodnými telesami. Sú hrdí na všetko, čo súvisí s riekoplavbou, jazeroplavbou a moroplavbou, na svoje schopnosti čítať a kresliť mapy s krásnym veľkým X, na piesne velebiace Praotcovho syna Rumcajza a na svoje zručné narábanie lopatou – nie nadarmo sa hovorí, že mnoho dnešných hrobárov sú korzári na dôchodku (a naopak).
Títo veční dobroduhovia zároveň radi preháňajú o svojich dobrodružstvách (tí nepriatelia určite neboli traja, bolo ich minimálne tridsať!) a nedokážu žiť bez tragickej lásky. Je to vôbec pravý korzár alebo korzárka, ak večer nehľadí na západ slnka nad vodou a neskladá ľúbostnú poéziu pre morskú či suchozemskú pannu zanechanú v ďalekých krajoch?
Elfská
Známa aj ako lesná alebo fragmundská. Elfovia a lesné bytosti z Fragmundských lesov sú známe svojou súdržnosťou: ak niekto spriatelí s jedným z nich, stane sa priateľom všetkých. Fragmundčania si potrpia na tradície a s každou veľkou zmenou v ich komunite (ako spomínané uzavretie priateľstva alebo naopak, nepriateľstva) sa spája menší alebo väčší tradičný rituál. Keďže veria, že tradície sa majú zachovávať, radi každého poučia aj o tradičnom spôsobe sadania na stoličku alebo tradičnom spôsobe konzumácie jedla v krčme.
Civilizačné konflikty vyznávačov tejto kultúry nezaujímajú, pokiaľ sa nedotýkajú prírody. Vtedy sa tieto inokedy mierumilovné bytosti neváhajú chopiť zbraní. Ochrana prírody je ich doména, a keďže žijú v jej lone, vedia, že nikto iný k tejto úlohe nepristupuje s toľkou vážnosťou ako oni.
Trpaslícka
Známa aj ako horská. Trpaslíci z Alpských vrchov sú známi odborníci na zbroj a zbrane. Z centra tejto kultúry odchádzajú prevažne preto, aby nabrali skúsenosti s cudzími zbraňami, či už priamo u kováčov alebo na bojovom poli. Každý správny horský trpaslík si zakladá na svojom dobrom mene a nechať si certifikovať zbraň či zbroj trpaslíckym odborníkom je pre mnohých bežných obyvateľov Kráľovstva či Vodárstva skutočná výsada.
Horskí trpaslíci vždy myslia v prvom rade na svoju rodinu a na česť či potupu, ktorú by jej svojimi činmi priniesli. Okrem toho sú veľmi hrdí na svoje brady, ktoré nájdete na trpaslíkoch bez ohľadu na vek či pohlavie v širokom spektre variácií.
Permonícka
Známa aj ako banská. Nikdy neurazte obyvateľa Alpských dolov tým, že by ste ho označili za trpaslíka – miestni totiž preferujú označenie permoník.
Permoníci sú odborníci na šperky a remeselné výrobky. Z centra tejto kultúry odchádzajú prevažne preto, aby nabrali skúsenosti s cudzími remeselníkmi a inými odborníkmi. Tých najlepších expertov na všetko spojené s prácou v baniach (od šperkov až po kurzy BOZP – bane, ochranka, zámky, pasce) nájdete práve medzi permoníkmi a ich certifikáty majú platnosť v celom Kráľovstve aj Vodárstve.
Permoníci vždy myslia v prvom rade na svojich priateľov a spolupracovníkov - pretože ako sa hovorí, rodinu si nevyberáš, ale kolegov v bani áno. Sú hrdí na svoje dlhé mená s cvengom (ako napríklad Drahoš Blikblink Leskoblištivý), ktoré vypovedajú o povahe ich práce v baniach, a rovnako nablýskané čapičky.
Hobitská
Hobiti málokedy opúšťajú svoj pohodlný život na vidieku. Každá cesta do ďalekých krajov je pre nich jedno veľké dobrodružstvo. Nové mesto? Dobrodružstvo! Nové jedlá? Dobrodružstvo! Noví priatelia? Dobrodružstvo! Nejeden hobit si pred odchodom na cesty pripraví zoznam všetkého, čo by chcel na svojom drobrodružstve zažiť, a to od ochutnania čajového pečiva až po vylúpenie banky, tak ako sa píše v dobrodružných knihách.
Správny cestovateľ si samozrejme musí písať svoj cestopis, ktorý neskôr poslúži ako základ na knihu o jeho dobrodružstvách. Na svoju kariéru spisovateľa sa pripravujú už počas pobytu na dobrodružstve, radi sa vyjadrujú čo najkvetnatejšie a používajú pri opisoch metafory spojené s jedlom. Ak vám niekto spomínal ženu v jablkových šatách či muža s výrazom ako studená kaša, bol to určite hobit.
Divokí
Divoká kultúra byť najlepšia kultúra. Divoký národ byť hrdý národ. Divokí vedieť počítať. Jeden. Dva. Mnoho!
Divokí sa buď narodiť, alebo sa divokí stať. Moderní divokí šíriť… ovce? Ovsená kaša? Nie, osveta! Tak! Ty písať dizertačka? Ty depresia? Ty nechcieť dizertačka zjesť? Divokí pomôcť!
Divokí nepoznať dane. Divokí nechcieť spoznať dane. Divokí rešpektovať zákon, ale divokí nerozumieť.
Divokí mať jednoduchý život. Vedieť zaspať hocikde. Chrrrr! To znamenať, že divokí mať toto miesto rád!
Ty nechcieť pridať divokí?
Pekelná kultúra
Jedinečná kultúra Pekla vo Vlčích skalách sa zrodila po tom, ako Smrť začala navracať duše mŕtvych späť do života – čo radikálne zmenilo prístup miestnych k Peklu a umieraniu a našlo Smrti fanúšikov z rád živých aj pekelných bytostí.
Vyznávači pekelnej kultúry chcú zažívať smrť čo najviac, najrozličnejšie a najoriginálnejšie. Umieranie nemá byť smutný koniec, ale radostný dôvod vrátiť sa do Pekla, užiť si pekelný trest (či už ako trestač alebo potrestaný), vymeniť klebety so Smrťou a znova vyraziť na novú a lepšiu smrť. Vyznávači tejto kultúry, ktorí neprebývajú priamo v Pekle, radi píšu Smrti fanúšikovné listy a hľadajú príležitosti na prežitie čo najlepšieho umierania.
Checeš podporiť LARP na Slovensku dvomi percentami? Tu máme návod, ako na to.Návod