Vitajte vo fantasy svete inšpirovanom vrcholným stredovekom a dielami klasickej fantastiky. Nachádzate sa v Kráľovstve vínnej révy, kde narazíte na ľudí aj elfov, študentov Vysokej školy magických umení aj modernej mechaniky, bohatých šľachticov aj potulných žoldnierov.
Všetkých obyvateľov Kráľovstva však spája hrdosť na víno a vinohrady, na ktoré si robí zálusk susedná Akvilónia, známa aj ako Vodárske kráľovstvo. Vodárstvo sníva o revolúcii, ktorú by do Kráľovstva prinieslo, o zalievaní vinohradov vodou z vodovodov, o miešaných nápojoch a ďalších moderných reformách.
Pohraničná dedina Vlčie skaly je miesto, kde sa stretávajú verní občania Kráľovstva, inovátori aj špehovia z Vodárstva, ale hlavne dobrodruhovia z oboch strán.
Napohľad bezvýznamná dedina na okraji Červenokamenskej vojvodiny na seba neraz púta zrak celého Kráľovstva.
Na čele dediny stojí od roku 1318 vladyka André von Goldstein, ktorý z poverenia pána Červenokamenského panstva udržiava v dedine poriadok. V tomto úsilí ho podporuje dedinská rada, ktorá pravidelne zasadá a rieši spolu s vladykom otázky fungovania dediny.
Poriadok v dedine ďalej udržiava Vlčia stráž, ktorá dohliada na dodržiavanie zákonov, pokutovanie prehreškov a celkový pokoj v dedine.
Ešte v roku 1322 viedla hranica medzi Akvilóniou a Kráľovstvom vínnej révy presne cez stred dediny. V lete toho istého roku však vládu nad dedinou prebral boh lovu Lešij, hranicu zrušil a prisvojil si obe polovice dediny. Od ukončenia jeho hrôzovlády v roku 1324 si nikto nie je istý, kadiaľ hranica viedla, a Vlčie skaly sa stali územím nikoho.
Kráľovstvo je rozdelené na päť vojvodín a pýši sa rozsiahlym územím, rozmanitými kultúrami a bohatou históriou.
Na jeho čele stojí staručký kráľ Pataj Šuhaj I. Akvilónskeho kráľa pokladá za vojnového štváča, rebela a veľmi nepríjemného človeka.
Kedysi vojvodina Kráľovstva, ktorá sa od neho odtrhla pre nezhody o nástupníctvo. Obe kráľovstvá sú odvtedy v dlhoročnej vojne.
Akvilónsky kráľ Mikluš I. je priaznivcom pokroku a inovácií. Akvilónčania - známi aj ako Vodári - milujú vodu a všetko mokré od miešaných nápojov až po akvaparky, no predovšetkým milujú kráľa Mikluša.
Vo Vlčích skalách pôsobia aj niektoré cechy, ktoré združujú majstrov daných remesiel z celého Kráľovstva. Do týchto cechov sa vie pridať ktokoľvek, kto prejaví záujem.
Heslo: Za česť, slávu a peniaze! Poradie voliteľné.
Cech dobrodruhov Jožka Mrkvičku poskytuje zázemie všetkým nádejným dobrodruhom, ktorí by sa radi stali hrdinami, ale hanbia sa spýtať miestneho krčmára, či mu môžu vyhnať z pivnice myši.
Tento cech spája bojovníkov, mágov, zlodejov a liečiteľov do vyvážených skupín, sprostredkováva „kvesty“, odmeňuje svojich členov „ekspami“ a certifikuje pravých hrdinov.
Pre viac informácií navštívte lokálneho garanta Mrkvičku, známeho aj pod skratkou GM.
Liečitelia z Červeného pohára zachraňujú ranených, skúmajú choroby a prichádzajú s rôznymi „poľnými inováciami“. Miestni členovia zrušili úrad cechmajstra a o smerovaní cechu rozhodujú všetci spoločne.
Vo Vlčích skalách udržujú dobré vzťahy s lesnými bytosťami a donedávna sídlili v ich lesnom tábore. Rok 1324 pre nich priniesol dve významné zmeny: získanie listu vlastníctva k miestnej pevnosti, kam sa ich Lazaret u nemilosrdných bratov presunul, a nájdenie denníka legendárneho bádateľa, vedca a medika Šardóna Dar’Vína, ktorý predstavuje nemalú pomoc v ich snahách.
Cech s tajomnou, takpovediac stratenou minulosťou. Jeho členovia sa venujú nachádzaniu vecí stratených a strácaniu vecí nájdených.
Identitu členov tohto záhadného cechu udržuje v tajnosti prostredník, ktorý za menší poplatok rád nájde niečo z vašich stratených vecí. O fakte, že ide o cech skutočných profesionálov, svedčí aj fakt, že medzi seba priberá len absolventov certifikačného Kurzu diskrétnej akvizície.
Viac informácií stratíte a nájdete u miestneho šmelinára.
Najmladší prírastok medzi cechy vo Vlčích skalách je Cech umení. Tento zatiaľ malý cech sa venuje novinárskej a investigatívnej činnosti, poskytuje poradenstvo v oblasti marketingových stratégii a iné služby na želanie.
Zo solidarity s inými slobodnými povolaniami vrelo víta všetkých, ktorí sa živia umením akéhokoľvek druhu.
Vedecké pracovisko VŠMU, jednotky vo vzdelávaní v oblasti mágie, bolo zriadené s cieľom študovať následky dopadu magického meteoru a iných magicko-obskúrnych úkazov vo Vlčích skalách. Študentom z blízkeho aj vzdialeného okolia ponúka štúdium na týchto katedrách:
• Katedra alchýmie
• Katedra runovej mágie
• Katedra zariekavania
• Katedra teoreticko-bombastickej mágie
• Katedra obskúrnych umení
Školský rok tradične začína a končí v mesiaci júl, ktorý pre nových, súčasných aj končiacich študentov znamená odovzdávanie akreditačnej práce.
Okrem veľkých cechov zohrávajú vo Vlčích skalách významnú rolu aj zástupcovia iných organizácii alebo miestne zoskupenia, ktoré všetci miestni dobre poznajú.
Dedinu svojou návštevou pravidelne poctia zástupcovia Gildy mechanikov, nadšení bádatelia, vynálezcovia a pyrotechnici. Gilda mechanikov sa zaoberá konštrukciou a dekonštrukciou rôznych strojov, či už v podobe dopravných prostriedkov, vojenskej a poľnohospodárskej techniky, alebo umelých ľudí.
Vo Vlčích skalách príležitostne oživí golema.
Zbojnícka družina Oskara Lapiducha, kráľa červenokamenského podsvetia, veľkolupiča a jedného z vodcov proti-Lešijovského odboja, vstúpila do popredia v období Lešijovej hrôzovlády (1322-1324). Medzi jej členmi by ste našli obyčajných ľudí, šľachticov, lesné víly aj nekromantov, ktorých spojil spoločný cieľ: postaviť sa zlu a zbohatnúť na tom.
Slovami samotného Oskara Lapiducha: „Zbojníci združujú bez rozdielov všetky rasy, kultúry, národy, náboženstvá a bytosti tohto sveta. Sú výnimočnou charitatívnou organizáciou, ktorá ako jediná proaktívne rieši chudobu a nespravodlivé spoločenské pomery Vlčích skál. Niet v skutku vyššej cnosti, než byť zbojníkom.”
Každý, kto uprednostňuje kolísku prírody pred ruchom civilizácie, nájde útočisko v tábore lesných bytostí. Obývajú ho predovšetkým miestne lesné bytosti ako víly alebo enti, elfovia, takzvaní divokí a množstvo iných tvorov z okolitých Fragmundských lesov. Vítaný je však aj každý dedinčan, ktorý má úctu k prírode.
Obyvatelia lesného tábora udržujú s dedinou dobré vzťahy a narazíte na nich aj medzi členmi všetkých cechov. Blízko majú predovšetkým k cechu liečiteľov. Rovnako majú historicky dobrý vzťah aj s Vodármi, ktorí im pomohli tábor vybudovať.
Všetci obyvatelia tábora chápu, aká je príroda dôležitá, a snažia sa to dedinčanom pripomínať. Pomáhajú im v tom lesní bohovia Lešij a Lesovik, ktorých vďaka svojmu mimoriadnemu spojeniu s prírodou dokážu požiadať o pomoc.
V blízkosti tábora sa ďalej nachádza lesný kruh s mnohými magickými vlastnosťami a posvätný haj, kam majú prístup iba kňazi lesných bytostí známi ako druidi.
Čo kraj, to Peklo s vlastnými pravidlami pod oficiálnou správou pekelných byrokratov.
Peklo by malo slúžiť ako posledná zastávka duše pred odchodom do nového života – a aj to tak bolo, až kým si raz Smrť zamestnaná na detašovanom pracovisku Peklo-Vlčie skaly nepovedala, že radšej ľudí iba napomenie za ich prehrešky a pošle ich naspäť na svet.
Miestna pekelná kultúra odvtedy priťahuje nových nadšencov z radov pekelníkov aj živých ľudí. Obyvatelia Pekla súťažia v tom, kto dokáže zomrieť čo najväčším počtom čo najoriginálnejších smrtí – v boji jeden na jedného, v obkľúčení, na svadbe aj na pohrebe… a za svoje úspechy dostávajú od Smrti bobríkov odvahy.
Okrem nich miestne Peklo priťahuje rôznych démonov, ktorí robia spoločnosť miestnej Smrti, a takisto smrtonosov, ktorí sa vydávajú na svet a lovia duše umierajúcich a chorých.
Od roku 1323 pracuje ako Smrť bývalý vladyka a certifikovaná ľudská troska Boris Toliar.
Veriaci v Kráľovstve sa v otázke duchovného života uberajú jedným z troch smerov: k panteónu Praotca, k monoteistickej viere v Myrmeka alebo k animistickým prírodným náboženstvám.
Väčšina obyvateľov Kráľovstva vyznáva tradičnú vieru v Praotca vínnej révy, ktorý stvoril všetko živé a daroval svetu vinič a víno. Morálne hodnoty Cirkvi Praotcovej sú založené na slušnosti a čestnosti. Dobrý človek sa má k ostatným správať úprimne a poctivo, klamstvo a krádež sú považované za hriech, ochota podeliť sa so svojím šťastím s ostatnými patrí medzi hlavné cnosti. Diplomacia a výrečnosť majú vždy prednosť pred násilím a hrubosťou. Za veľmi dobrý skutok sa považuje zdieľanie svojho vína s blížnymi.
K Praotcovi vínnej révy patrí Pramatka piva a ich mnohé deti, ktoré darovali svetu rôzne iné nápoje. Medzi tých s najväčším počtom nasledovníkov patrí patrónka kofeínových nápojov Kofeína a Rumcajz, tradične zobrazovaný pri jazde na krakenovi.
Základným textom vierouky sú Sväté listy viničné, v ktorých sú popísané jednotlivé skutky Praotca, jeho potomkov a významných prorokov.
Najväčším cirkevným sviatkom je Sviatok otvorenia sudu Praotcovho, ktorý sa slávi vždy uprostred zimy a býva spojený s veľkými oslavami a otváraním archívnych vín. Druhým významným sviatkom je Sviatok bohatých viníc, ktorý sa slávi v lete a jeho súčasťou sú modlitby prosiace o dobrú jesennú úrodu.
Menej početní, no o to horlivejší sú uctievači jašteričieho boha Myrmeka, ktorému je pochuti všetko nové a neošúchané.
Hlavnou morálnou zásadou Myrmekovej cirkvi je byť úprimný a férový sám k sebe. Kto koná tak, ako sám považuje za dobré a správne, nemusí sa zodpovedať ostatným, ktorí sa môžu cítiť ukrivdení. Zásady konania v rôznych typoch situácií je možné prispôsobovať vlastným potrebám a zo starých názorov sa možno zvliecť rovnako, ako keď sa jašter zvlieka zo starej kože. Myrmek nevyzýva k zlobe a falošnosti, ale nekladie dobro ostatných pred svoje vlastné.
Najvýznamnejším textom Myrmekovej cirkvi je Kniha pazúrov a chvostov, v ktorej Myrmekov prvý vyznávač Leguánius z Podkameňa zachytil jeho mnohé skutky moci a slávy.
Najväčším sviatkom Myrmekovej cirkvi je Deň horúceho kameňa, ktorý sa oslavuje v najdlhší deň leta spoločným posedením na slnkom vyhriatych kameňoch a nasýtením sa zemným hmyzom. Okrem toho by si každý veriaci mal nájsť aspoň jeden deň v týždni, kedy venuje Myrmekovi tichú modlitbu, pričom by sa tiež mal nachádzať na kameni (kameň vo všedný deň nemusí byť vyhriaty).
Niektorí veriaci namiesto jedného všemocného boha vzdávajú úctu jednotlivým prírodným duchom a malým božstvám. Prírodné náboženstvá vo všeobecnosti vedú svojich veriacich k mierumilovnému životu, vzájomnej úcte a spriaznenosti s prírodou. Rôzne odnože majú rôzne postoje k zločinu a jednotlivým formám trestov, sú tolerantné k mágii a liečiteľstvu.
V oblasti Vlčích skál sú najvyššou náboženskou autoritou božstvá Lešij a Lesovik spojené s aspektami kolobehu života a prírody.
Prírodné náboženstvá nemajú stanovené špeciálne sviatočné dni.
Na sekcii sa pracuje. Bude obsahovať prehľad druhov, kultúr, šľachtických rodov, geografie Kráľovstva a históriu konfliktu so susedným Vodárstvom, ktorú píšete prostredníctvom bojoviek.
Obyvatelia Kráľovstva aj susedného Vodárstva sú prevažne ľudia. Na území oboch kráľovstiev sa mieša množstvo kultúr a roľníci sú v mnohých krajoch uznávaní rovnako ako inde remeselníci či vojaci. Bohatí a šľachta sa združujú najmä v mestách, no tí s dobrodružnou povahou zachádzajú aj do nebezpečných pohraničných krajov.
Menej nápadná, no početná skupina obyvateľov Kráľovstva, najmä v oblasti Fragmundských lesov. Tradične udržiavajú starú kultúru založenú na spriaznenosti s prírodou, no moderných elfov bežne nájdeme aj v mestách, kde sa im núkajú rovnaké možnosti ako bežným ľuďom.
Zdanlivo menšia skupina obyvateľov ako elfovia, no iba preto, že značnú časť života trávia v Alpských vrchoch a doloch. Patria medzi najväčších odborníkov na oblasť baníctva a remeselníctva, sú povestní svojou láskou k pivu silnými morálnymi zásadami.
Hobiti pochádzajú z malebného vidieka, kde sa venujú poľnohospodárstvu, literatúre a občas organizovanému zločinu – alebo to tak tvrdia zlé jazyky. Dobrosrdeční hobiti si z podobných klebiet málokedy robia ťažkú hlavu. Svoju domovskú Žitnú nížinu opúšťajú len málokedy, no hobití cestovatelia prinášajú dobrú náladu všade, kam ich nohy zavedú.
Lesné víly, nymfy, dryády, enti a všetci ostatní starodávni obyvatelia lesov po celom Kráľovstve. Lesné bytosti sú vážení ochrancovia prírody, ktorí sú v prípade, že sa rozhodnú opustiť svoj domov, vítaní v každej dedine či meste. Napriek tomu uprednostňujú pobyt v prírode, kde nad nimi držia ochrannú ruku božstvá Lešij a Lesovik.
Divokí sú druh na pomedzí medzi lesnými bytosťami a ľuďmi – patria sem vlkolaci a im podobné tvory (od medveďolakov po zebrolakov), satyrovia, kentauri, obri a iní. Hoci napohľad vďaka svojmu vzhľadu vzbudzujú strach, nevyznačujú sa mimoriadnou agresivitou. Tradične sa vyhýbajú veľkým mestám a udržiavajú dobré vzťahy s lesnými bytosťami.
Pekelníci sú nesmrteľné bytosti z Pekla, ktoré vychádzajú na svet počas súťaženia o čo najepickejšiu smrť. Stereotyp, že nepoznajú iné slovo ako „kríp” už dávno neplatí - hoci je pravda, že ak sú nervózni alebo nadšení, občas im medzi rečou ujde. Ich pôvod, zdroj nesmrteľnosti a to, čo ich priviedlo k práci v Pekle, však naďalej ostáva tajomstvom.
V Kráľovstve žije množstvo ďalších bytostí vrátane tajomných džinov, ľstivých vodníkov a prešibaných ježibáb. Týchto tvorov je spravidla príliš málo, aby vytvorili celé komunity. Jednotlivci sa však sem-tam objavia a prekvapia obyvateľov Kráľovstva tým, čo všetko sa v jeho zákutiach ešte skrýva.
Vlčie skaly sa nachádzajú na území Červenokamenskej vojvodiny. Vďaka blízkosti hraníc s Vodárstvom je prvou a poslednou zastávkou cestovateľov z oboch smerov, vďaka čomu sa v danej oblasti stretávajú vplyvy z oboch kráľovstiev.
Výsledná červenokamenská kultúra je typická svojou otvorenosťou, pohostinnosťou a rôznorodosťou – miestni stretávajú veľa cudzincov a sú tolerantní ku každému, kto je tolerantný k nim. Po udalostiach z posledných rokov zároveň neexistuje nič, čo by ich prekvapilo alebo zaskočilo. Ulicami kráča bezhlavý rytier? No tak sa opýtame, či sa nestratil! Na prameň živej vody zasadla zlá žaba? Dajme hlavy dohromady a nejako ju vyžeňme!
Červenokamenská vojvodina trpí infláciou dobrodruhov a hrdinov, ktorí počtom prevyšujú bežných ľudí. Dalo by sa povedať, že byť obyčajným človekom je väčší výkon, ako byť hrdinom, a preto majú miestni obyvatelia vo veľkej úcte každého, kto sa živí obyčajným vinárstvom či včelárstvom a darí sa mu okopávať svoju roličku bez toho, aby na nej pravidelne nevykopal magický artefakt.
Táto atmosféra však priťahuje nádejných hrdinov z celého Kráľovstva – ak sa totiž chcete stať skutočným hrdinom a podarí sa vám to práve v Červenokamenskej vojvodine, tak to už niečo znamená.
Významné rody
Hájničkovci
V tejto dobe v ťažkom postavení. No nie je to pre nich nič nové. Poloha ich územia a konflikt Kráľovstva s Vodárstvom tu už raz boli a vojvodina to prečkala. Preto nielen členovia rodu, ale celý kraj, stoja večne ostražití na stráži. Nieto divu, že práve tu sa pravidelne rodia neohrození hrdinovia konajúci legendami opradené skutky. Hájničkovci sa teda neboja ísť do každej výzvy s vierou jednoznačného víťazstva na ich strane. Lebo bez nich by ani žiadne nebolo.
Zachovci
Veľmi starý rod. Možno jeden z najstarších. Odkedy existujú zápisy o Kráľovstve vínnej révy, tak v nich vystupujú ako správcovia, kasteláni a úradníci v Červenokamenskej vojvodine. Zachovci sa pýšia tým, že poznajú každý kút tohto kraja. Vedia, kde je každý kopec, každá cesta, kde postaviť hrad a kde za hrad vydá chatrč. Kedy je čas na činy a kedy na premýšľanie. Vždy dokážu prísť s riešením. Je to hrdý, rozvážny a zdržanlivý rod, ktorý je hrdý na svoju pozíciu. Sú s ňou spokojní, kým ich nikto neohrozuje. Politicky, vojensky ani nábožensky.
Erdüdy
Sú silne patriarchálnou rodinou podporujúcou výhradne cirkev Praotcovu. Erdüdy veria, že práve oni boli Praotcom poverení dohľadom nad dodržiavaním zákonov. Kráľovských, ale predovšetkým cirkevných. Tie pre rod stoja na oveľa vyššom mieste. Každý slušný Praotcov veriaci má nárok na boží súd a božie rozhrešenie. A niet pozemského zákona, ktorý by mohol znamenať viac. Hoci by šlo o kráľovské zákony a nariadenia, ktoré si ctia a vyžadujú ich dodržiavanie.
Rod Saether
Šľachtický rod pôvodom z ďalekého Dorn-Felderu, ktorého zástupkyňou vo Vlčích Skalách bola bývalá vladyka dediny Lady Violet.
Rod McEesh
Horali z rodu McEeshovcov žijú najmä vysoko v kopcoch Vysočiny rozprestierajúcej sa nad Vlčími skalami. Majú radi whisky, ovce a ľahko zarobený dukát, občas sa pripletú do podozrivých obchodov, no málokedy im niekto niečo dokáže. Mnohí príslušníci tohto rodu patria medzi chýrnych zbabelcov a naničhodných povaľačov. Tradične sú oblečení do červených károvaných kiltov a nosia barety s pierkom.
Rod Neronethi
História rodu Neronethi siaha do dôb spred založenia Kráľovstva. Do tejto časti zeme prišli s cieľom zachrániť mladú vznešenú elfku, nevestu najstaršieho syna hlavy rodu, ktorý výpravu viedol. Podarilo sa im to, no nikdy sa už z Fragumndských lesov nevrátili. Elfom rodu Neronethi údajne prúdi v krvi stará mágia a patria medzi najvznešenejších elfov v kráľovstve. Od slávneho cestovateľa a dobrého priateľa kráľa, baróna Rozentramína, získali písomné uznanie svojho postavenia medzi šľachtou kráľovstva. Po opätovnom potvrdení tohto stavu vojvodom Hájničkom dostali od neho dokonca aj správu nad stále divokými Fragmundskými lesmi, kde v priebehu rokov zjednocujú jednotlivé elfské kmene a opätovne objavujú svoju zašlú slávu.
V Kráľovstve ďalej nájdeme štyri veľké vojvodiny, ktoré sa vyznačujú vlastnou kultúrou.
Kultúra Kráľovského mesta
Zlé jazyky tvrdia, že podľa obyvateľov hlavného mesta Kráľovstvo končí za mestskými hradbami a ďalej už „nič nie je“. Každý mešťan vám však potvrdí, že to nie je vôbec pravda – za hranicami mesta predsa ležia mnohé divoké kraje hodné víkendovej dovolenky.
Mešťanov mimo Kráľovského mesta najčastejšie stretnete práve na turistike po celom Kráľovstve. Ich ambíciou je vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, nechať sa prekvapiť tým, kde všade sa už používajú presýpacie hodiny a iné moderné vynálezy, a priniesť si domov zaujímavý suvenír.
Mešťanov – či už šľachticov alebo obyčajných sedliakov – však spája aj neochvejná oddanosť kráľovi Patajovi, ktorý už niekedy určite navštívil ich sídlo, kláštor či statok (a ak nie, sľúbil, že to urobí) a nespochybniteľná viera v Praotca. V otázke lojality či viery nenájdete v celom Kráľovstve nikoho, kto by za ne bojoval so silnejším zápalom.
Významné rody
Rod Šuhajovcov
Bohatý a vplyvný rod, z ktorého pochádzali kráľovskí správcovia. V priebehu rokov vybudovali na kráľovskom dvore masívny byrokratický aparát a zbohatli a výrobou a predajom papiera, ktorého recept si úzkostlivo strážia. Hlava rodu, Pataj I. je súčasným kráľom Kráľovstva vínnej révy, s čím niektorí šľachtici nesúhlasia, pretože rod Šuhajovcov ako jediný z významných rodov nepatrí medzi staré vinárske rody.
Rod Rosentramínovcov
Starobylý rod, ktorý odvodzuje svoj pôvod z rytierskej družiny prvého panovníka v kráľovstve. Majú veľmi dobré kontakty medzi rôznymi šľachticmi a patria medzi uznávaných diplomatov. Väčšina bohatstva tohto rodu pochádza z umeleckých predmetov, prastarých artefaktov a listín. Sú známymi mecenášmi a arbitrami elegancie, ktorým údajne koluje v žilách elfská krv. V podstate stvorili a ovládajú veľkú Kráľovskú burzu.
Rod Vasilovcov
Jeden z mála rodov, ktorý udržiava čistú (vinársku) pokrvnú líniu už od počiatkov kráľovstva. Vasilovci majú veľké sídlo na Révovej ulici v hlavnom meste kráľovstva. Sú známi najmä tým, že vlastnia obrovské pozemky v Žitnej nížine, ktoré prenajímajú obyčajným ľuďom. Rodina Vasilovcov je dlhoročným sponzorom Gildy mechanikov.
Rod Pretzelmayerovcov
Nenápadný vinársky rod, ktorý za posledné dve generácie výrazne zbohatol. Ich zisky pochádzajú hlavne z lokalít, ktoré výrazne postihoval mor. Pretzelmayerovci sa snažia udržiavať priateľské vzťahy s významnejšími šľachticmi, čo im umožňuje obchodovať po celom kráľovstve. Mnohí ich upodozrievajú z obchodných podvodov a zločinov, ale nikdy im nebolo nič dokázané.
Rizlingdorfská kultúra
Kultúra hrdých bojovníkov a námorníkov zo severu. O Rizlingdorfčanoch sa hovorí, že sú to majstri kamennej tváre, ktorí hrdo a vážne priložia ruku k akémukoľvek hodnotnému dielu. Milujú epické básne o hrdinských činoch a moreplavbe, predovšetkým tie severské, pretože severské básne – tak ako pravý Rizlingdorfčan - nikdy neklamú.
Zároveň sa o nich vie, že sú poverčiví, a preto si dávajú ťažko vysloviteľné mená. Ich obľúbená farba je červená a pochutia si na všetkom od kyslého vína cez kyslé uhorky až po kyslý ksicht každého, kto si z týchto úctyhodných severanov skúsi vystreliť.
Významné rody
Rod von Rizlingsdorf
Rod von Rizlingsdorf (Rizlingovci) patrí medzi hrdé a bojovné rody. Jeho synovia tradične študujú na vojenskej akadémii a stávajú sa vojvodcami a bojovníkmi. V súčasnosti velí patriarcha rodu Herbert najväčšej bojovej družine v celom kráľovstve. Dlhoročným zvykom u Rizlingovcov je konzumácia kyslých uhoriek, kyslej kapusty, smotany a najmä kyslého vína, čomu sú prisudzované kyslé výrazy tvárí na rodinných portrétoch.
Rod Grablhastovcov
Rod skvelých námorníkov a moreplavcov. Majú pod palcom hlavne lov veľrýb, ale tiež krčmy a verejné domy. Ostatné rody si od nich držia odstup pre ich blízky vzťah k spodine, ale málokto sa im to odváži povedať do očí, pretože sa o nich vie, že sú ostrejší než harpúna.
Rod Kumsmodovcov
Rod dnes známy svojou medovinou a liečivým medom. Ide však o prastarý rod, z ktorého pochádzalo mnoho slávnych hrdinov a dobrodruhov. Kumsmodovci sú tiež známi svojou lukostreleckou jednotkou zvanou Tisíc žihadiel.
Al-Noreidská kultúra
Kultúra obchodníkov, cestovateľov, vynálezcov a výmyselníkov. Al-Noreidčania nevynechajú nič, čo je momentálne in, a to od 5G presýpačiek po kryptozlato. Neváhajú sa pustiť do čokohoľvek – všetko je predsa príležitosť zbohatnúť, ak nie finančne, tak aspoň osobnostne.
Mnohí obyvatelia kráľovstva pôvodom z Al-Noreidu (známeho aj pod cudzím názvom Norveid) sa živia obchodom. Majú povesť obchodníkov, ktorí vám za správnu cenu zoženú všetko, a sú hrdí na všetko spojené so svojim remeslom: od spôsobu predávania tovaru cez zjednávanie ceny až po podpis zmluvy. Často sa s celým procesom spája jedinečný postup typický pre každého obchodníka.
Zaujímavosťou je ich láska k turnajom na každú životnú príležitosť, či už ide o turnaj narodeninový, zásnubný, svadobný alebo rozvodový.
Významné rody
Rod Aulitijovcov
Najbohatší rod v kráľovstve. Mnohé rody im vyčítajú, že sú viac obchodníci ako šľachtici a mnohí menovanie Aulitijovcov do funkcie správcov Al-Noreidu považujú za jediné chybné rozhodnutie kráľa Jana III. Ozývajú sa dokonca hlasy, že Aulitijovci sú prepojení s miestnym podsvetím a ich majetky majú v niektorých prípadoch pochybný pôvod.
Rod al Uma
Tento rod svoju vážnosť odvodzuje z bohatej tradície doktorov, filozofov a učencov. Jeho učitelia sa ujímajú výchovy mladých kráľov a bohatých šľachticov z celého kráľovstva. Nejeden šľachtic vďačí za svoje zdravie, vzdelanie a bohatstvo práve im. Hovorí sa, že v podzemí svojho sídla majú najväčšiu knižnicu v celom kráľovstve, no málokto má toľko šťastia, že sa do nej dostane.
Rod al Hazzali
Je jedným z najrozpínavejších rodov v Al-Noreide (a možno i v celom kráľovstve). Obchodujú s luxusným tovarom a ich flotila obchodných lodí je najväčšia v celom kráľovstve. Bohatstvo však vyvoláva závisť a mnohých členov z rodu obviňujú z paktovania s cudzincami a nečistými silami.
Dorn-Felderská kultúra
Kultúra vzdelancov, umelcov a znalcov mnohých cudzích slov ako „baktérie“ alebo „diskriminácia“, ktoré radi používajú v akomkoľvek kontexte. Dorn-Felderčanov poznáte vďaka ich someliérskemu prístupu k všetkému od drahých vín až po atrament v knihách (čuch, čuch). Sú všade, kde sa niečo deje, s obľubou klebetia a rozplývajú sa nad všetkým, v čom vidia umelecký potenciál, aj keď je to len blato pred krčmou.
Títo majstri slov a diplomacie radi vymenia akékoľvek spory za príjemný večer nad vínom. Veria v lepšiu budúcnosť založenú na empatii a vzájomnej pomoci a snažia sa ísť svojím presvedčením príkladom.
Významné rody
Rod Merlotini
Bohatý a vznešený rod, ktorý spojil mestá Dorn a Felder do jedného. Obchodujú s vínom a vzácnymi pochutinami. Ich panstvom je nádherný zámok Belcol, azda najrozsiahlejšie a najprepychovejšie sídlo v celom kráľovstve. Tu majú takmer nekonečné sady a zbierku exotických rastlín a fantastických zverov.
Bur Džaci
Zažili svojho času mnoho nešťastí a tragédii, ktoré ničili každú jednu ich generáciu. Odkedy sa však obrátili na vieru a venujú jej väčšinu svojej pozornosti, ich kliatba akoby pominula. Tento zázrak si ctia nadovšetko a svojou skúsenosťou osvecujú všetkých okolo seba. Pre nich nemá podstatnú hodnotu, koho osoba vyznáva, ale či a ako silno. Pretože len pod ochranou svojho boha môžem človek nájsť čistotu a spásu. A duševne čistý človek zlo konať nemôže.
Rod di Selva
V dnešnej dobe ich nikto nepozná inak ako patrónov umenia a vedy. Dokonca je raritou, ak sa niekto v samotnom rode vydá iným smerom vo výbere povolania. Di Selva sú vďaka tomu veľmi obratní v kontakte s každou vrstvou spoločnosti. Na oplátku takto čerpajú inšpiráciu a informácie. Iní šľachtici v nich vidia skvelých informátorov a diplomatov. Navyše, čo sa týka umenia, niet lepších kritikov, znalcov a obchodníkov.
Okrem týchto dominantných kultúr nájdeme v Kráľovstve aj obyvateľov susedného Vodárstva a kultúry jeho neľudských obyvateľov.
Akvilónska kultúra
Vodárska kultúra, s ktorou sa stretávajú najmä bežní obyvatelia. Akvilónčana prezradí jeho nekonečná láska k vode, vodným telesám, kráľovi Miklušovi a všetkému mokrému. Ak sa to nejako týka vody, vo Vodárstve to skrátka majú lepšie, či už ide o kvalitu dažďa alebo ponuku nápojov v krčme. Vodári zároveň veria v meritokraciu (vládu ľudí so zásluhami), dramatické prejavy o úúúžasnom kráľovi Miklušovi a prinášanie revolúcii a revolučných technológii všade, kde ich treba (a v suchom Kráľovstve ich treba).
Posadnutosť všetkým mokrým a revolučným však viedla k vzniku nejednej konšpiračnej teórie o tom, o čo vlastne Vodárom ide. Ich cieľom je údajne postaviť veľký vodovod, ktorým zatopia celé Kráľovstvo a prebudujú ho na svoj obraz. Čo je na tejto vízii budúcnosti pravdivé však ostáva tajomstvom, ktoré poznajú len samotní Vodári.
Korzárska kultúra
Tam, kde to nejde vo Vodárstve po dobrom, nastupujú korzári, ktorí zabezpečujú Akvilónii nadvládu nad vodnými telesami. Sú hrdí na všetko, čo súvisí s riekoplavbou, jazeroplavbou a moroplavbou, na svoje schopnosti čítať a kresliť mapy s krásnym veľkým X, na piesne velebiace Praotcovho syna Rumcajza a na svoje zručné narábanie lopatou – nie nadarmo sa hovorí, že mnoho dnešných hrobárov sú korzári na dôchodku (a naopak).
Títo veční dobroduhovia zároveň radi preháňajú o svojich dobrodružstvách (tí nepriatelia určite neboli traja, bolo ich minimálne tridsať!) a nedokážu žiť bez tragickej lásky. Je to vôbec pravý korzár alebo korzárka, ak večer nehľadí na západ slnka nad vodou a neskladá ľúbostnú poéziu pre morskú či suchozemskú pannu zanechanú v ďalekých krajoch?
Elfská
Známa aj ako lesná alebo fragmundská. Elfovia a lesné bytosti z Fragmundských lesov sú známe svojou súdržnosťou: ak niekto spriatelí s jedným z nich, stane sa priateľom všetkých. Fragmundčania si potrpia na tradície a s každou veľkou zmenou v ich komunite (ako spomínané uzavretie priateľstva alebo naopak, nepriateľstva) sa spája menší alebo väčší tradičný rituál. Keďže veria, že tradície sa majú zachovávať, radi každého poučia aj o tradičnom spôsobe sadania na stoličku alebo tradičnom spôsobe konzumácie jedla v krčme.
Civilizačné konflikty vyznávačov tejto kultúry nezaujímajú, pokiaľ sa nedotýkajú prírody. Vtedy sa tieto inokedy mierumilovné bytosti neváhajú chopiť zbraní. Ochrana prírody je ich doména, a keďže žijú v jej lone, vedia, že nikto iný k tejto úlohe nepristupuje s toľkou vážnosťou ako oni.
Trpaslícka
Známa aj ako horská. Trpaslíci z Alpských vrchov sú známi odborníci na zbroj a zbrane. Z centra tejto kultúry odchádzajú prevažne preto, aby nabrali skúsenosti s cudzími zbraňami, či už priamo u kováčov alebo na bojovom poli. Každý správny horský trpaslík si zakladá na svojom dobrom mene a nechať si certifikovať zbraň či zbroj trpaslíckym odborníkom je pre mnohých bežných obyvateľov Kráľovstva či Vodárstva skutočná výsada.
Horskí trpaslíci vždy myslia v prvom rade na svoju rodinu a na česť či potupu, ktorú by jej svojimi činmi priniesli. Okrem toho sú veľmi hrdí na svoje brady, ktoré nájdete na trpaslíkoch bez ohľadu na vek či pohlavie v širokom spektre variácií.
Permonícka
Známa aj ako banská. Nikdy neurazte obyvateľa Alpských dolov tým, že by ste ho označili za trpaslíka – miestni totiž preferujú označenie permoník.
Permoníci sú odborníci na šperky a remeselné výrobky. Z centra tejto kultúry odchádzajú prevažne preto, aby nabrali skúsenosti s cudzími remeselníkmi a inými odborníkmi. Tých najlepších expertov na všetko spojené s prácou v baniach (od šperkov až po kurzy BOZP – bane, ochranka, zámky, pasce) nájdete práve medzi permoníkmi a ich certifikáty majú platnosť v celom Kráľovstve aj Vodárstve.
Permoníci vždy myslia v prvom rade na svojich priateľov a spolupracovníkov - pretože ako sa hovorí, rodinu si nevyberáš, ale kolegov v bani áno. Sú hrdí na svoje dlhé mená s cvengom (ako napríklad Drahoš Blikblink Leskoblištivý), ktoré vypovedajú o povahe ich práce v baniach, a rovnako nablýskané čapičky.
Hobitská
Hobiti málokedy opúšťajú svoj pohodlný život na vidieku. Každá cesta do ďalekých krajov je pre nich jedno veľké dobrodružstvo. Nové mesto? Dobrodružstvo! Nové jedlá? Dobrodružstvo! Noví priatelia? Dobrodružstvo! Nejeden hobit si pred odchodom na cesty pripraví zoznam všetkého, čo by chcel na svojom drobrodružstve zažiť, a to od ochutnania čajového pečiva až po vylúpenie banky, tak ako sa píše v dobrodružných knihách.
Správny cestovateľ si samozrejme musí písať svoj cestopis, ktorý neskôr poslúži ako základ na knihu o jeho dobrodružstvách. Na svoju kariéru spisovateľa sa pripravujú už počas pobytu na dobrodružstve, radi sa vyjadrujú čo najkvetnatejšie a používajú pri opisoch metafory spojené s jedlom. Ak vám niekto spomínal ženu v jablkových šatách či muža s výrazom ako studená kaša, bol to určite hobit.
Divokí
Divoká kultúra byť najlepšia kultúra. Divoký národ byť hrdý národ. Divokí vedieť počítať. Jeden. Dva. Mnoho!
Divokí sa buď narodiť, alebo sa divokí stať. Moderní divokí šíriť… ovce? Ovsená kaša? Nie, osveta! Tak! Ty písať dizertačka? Ty depresia? Ty nechcieť dizertačka zjesť? Divokí pomôcť!
Divokí nepoznať dane. Divokí nechcieť spoznať dane. Divokí rešpektovať zákon, ale divokí nerozumieť.
Divokí mať jednoduchý život. Vedieť zaspať hocikde. Chrrrr! To znamenať, že divokí mať toto miesto rád!
Ty nechcieť pridať divokí?
Pekelná kultúra
Jedinečná kultúra Pekla vo Vlčích skalách sa zrodila po tom, ako Smrť začala navracať duše mŕtvych späť do života – čo radikálne zmenilo prístup miestnych k Peklu a umieraniu a našlo Smrti fanúšikov z rád živých aj pekelných bytostí.
Vyznávači pekelnej kultúry chcú zažívať smrť čo najviac, najrozličnejšie a najoriginálnejšie. Umieranie nemá byť smutný koniec, ale radostný dôvod vrátiť sa do Pekla, užiť si pekelný trest (či už ako trestač alebo potrestaný), vymeniť klebety so Smrťou a znova vyraziť na novú a lepšiu smrť. Vyznávači tejto kultúry, ktorí neprebývajú priamo v Pekle, radi píšu Smrti fanúšikovné listy a hľadajú príležitosti na prežitie čo najlepšieho umierania.
Na stránke sa stále aktívne pracuje. Daj nám vedieť, ak nájdeš chybu. Ďakujeme!Nahlásiť chybu!