Tieto texty objavili Žigmund Reor Mitický, kňažka Pramatky Aurélia Chmelinová a ich spoločníci v roku 1322. Ich názov je odvodený z miesta, v ktorom boli uložené, známeho ako Praotcova pivnička na území Vlčích skál.

Ich autor nie je známy. Cirkev Praotcovej rodiny aj Cirkev Myrmekova ich považujú za nanajvýš kontroverzné.

---

Praotec o tom, ako správne piť víno

Vínna réva je dar od bohov a víno z nej robené je nápoj, ktorým sa smrteľníci vedia priblížiť bohom. Nápoj je to ale silný a z ľudí vie spraviť zvieratá, ktoré zabúdajú na dobré mravy. Preto ho treba piť striedmo a s veľkou opatrnosťou.

Veru vravím vám, čisté víno pite iba v dni, kedy slávite mňa a moju rodinu. Vtedy pite z kalichov zodpovedne a neprekračujte mieru. Pite, slávte a zajedajte, tak ako ja pijem a slávim každý deň.

A tiež vravím vám, v bežné dni vodou z najčistejších prameňov narieďte si víno a v striedmosti uživajte dary, ktoré som vám dal. Lebo pamätajte na časy, kedy Žaba, zlo veliké, po svete slobodne chodila a vinice na močiare menila. Lebo čas tento vrátiť sa môže a vína na sviatostné dni bude nedostatok.

---

Pramatka a jej tajné pivo

I nastane čas, kedy ľudia zabudnú, že Praotec a ja jedno sme, a budú zavrhovať pivo ako nehodný nápoj na sviatočnú udalosť. Nehaňte ľudí, ktorý tak budú činiť, lebo nevedia, že chmeľ z mojich polí je bratom vínnej révy z praotcových viníc. Pivo ako nápoj radosti a bujarých osláv bol daný trpaslíkom. Recept na to najlepšie je ale zložitejší a na jeho uvarenie obyčajný sládok nestačí, musí to byť majster nápojov.

Do vhodnej nádoby nalej trpaslíčie pivo, čím kvalitnejšie, tým lepšie. Priveď ho do jemného varu a postupne pridávaj rastliny alebo ingrediencie spojené s ohňom, vodou, zemou a vzduchom. Znovu povar a postup opakuj trikrát. Na konci nechaj pivo trikrát požehnať Praotcovmu alebo Pramatkinmu kňazovi.

---

O Myrmekovom prvom prebudení

I stalo sa v jeden príjemný letný deň, že Pratoec počas tvrdej driny vo vinohrade zaspal na lúke a do ucha mu vliezla jašterica. Po krátkom odpočinku znovu vrhol sa do práce, ale pod chvíľou ho lákalo odpočinúť si na tráve alebo kameni a užiť si nádherný letný deň. Pri dvanástom odpočinutí si nahnevane začal pretierať oči a špárať uši. Vtedy z ucha vyskočila jašterica a schúlila sa so zívnutím na kameni. Praotec najprv nahnevaný chystal sa jaštera zmárniť, lebo mu pripomínal žabu. Ale spomenul si na pekný deň, ktorý vďaka nej prežil, a namiesto toho si sadol k nej so steblom v trávy v ústach. I vtedy Myrmek prvý raz prehovoril a Praotcovi riekol: „Ďakujem.“