Z prílohy k listu o udalostiach vo Vlčích skalách z roku 1325, ktorý člen Vínkvizície Jozef Burčiak adresoval kráľovi Patajovi Šuhajovi I.

---

Zišli sa vo Vlčích skalách osoby všelikterakého charakteru a vzhľadu, aby liekma liečivíma zaliečili Praotcov svetabôľ. Medzi nimi však najdôležitejšia a najjasnejšia – samotná Pramatka chmeľu! Prišla chlácholiť svojho drahého, len nech sa už nejeduje.

Praotec nie celkom súvisle mrmlavým hlasom vyzval z ľudu strateného kňaza. Vystúpil Gejza i čosi popil, Praotcovi nalial tiež.

Na to hubky trúsili, lež mali veľkú radosť. Totižto Praotec prijal za svoje deti Fungusa, ktorý sa tam zjavil. I Myrmeka prijal za svojeho.

Celkom nakoniec predstúpil Vínopič, od minulého roka roztočený vo víre emócií. Vydumal, ako transmutovať alchemystickými spôsobama strelivo do palnej zbrane v substanciu takú, ktorá raní nie len smrteľníka, ale i boha. Chcel Praotca potrestať za to, že s ním zaobchádzal kruto. Potom ale priložil si pištoľ k spánku a chcel potrestať seba. Potom ale Pramatka ho utíšila i Praotec ho prijal za svojeho. Potom ale mieril na Fungusa, ale len v žarte.

Takto si rituál pamätám ja, podgurážený služobník Praotcov Jozef Burčiak, a zapisujem ho pre vás, bratia a sestry vo víne, aby sme tieto diania mohli prediskutovať na synode.