Toto je legenda o elfských princeznách, ktoré zmárnili Lešij a Bezhlavý rytier.

---

Princezná Andúli žila v dávnych časoch vo Fragmundských lesoch a hovorí sa, že bola najkrajšou zo všetkých elfských princezien. Za súmraku tancovala v lese s Lesovikom a elfom, ľuďom i všetkým iným dobrým tvorom dávala na hlavy vence kvetov. Keď sa však vo Fragmunde po prvý raz objavil Lešij, jej kvety zvädli a s nimi schradla aj Andúli. Hovorí sa, že posledný z jej kvetov – veľkú žltú púpavu – odtrhol samotný Lešij, ktorý sa chcel osobne pozrieť, ako jej zo zármutku pukne srdce. Keď zomrela, smútila za ňou aj samotná Smrť, a Lesovik prvý raz uzrel Lešijovu krutosť.

Princezná Tamári žila pred dávnymi časmi v zelených krajoch pri rieke. Keď na Fragmundské lesy padol Lešijov tieň, neváhala a utiekla ďaleko na juh. Mnohí z jej ľudu ušli s ňou a po mnohé roky spievali clivé piesne o stratenom domove, ktorý nechali ďaleko za sebou. Hovorí sa, že žiaľ princeznej Tamári za Lesovikovou ríšou bol taký veľký, že jedného dňa sa nedbajúc na nebezpečenstvo rozhodla vrátiť na sever k svojej milovanej rieke. Nešťastnou náhodou ju na ceste zazreli vojaci Vlada Krvimlata, Lešijovho najvernejšieho služobníka. Princeznú chytili a priviedli priamo k Lešijovi, ktorý jej podľa legendy vlastnou rukou vytrhol srdce z hrude. Preto elfovia žijúci na juhu dodnes spievajú smutné piesne a čakajú na jej návrat. Keď zomrela, zaplakala za ňou aj samotná Smrť, a Lesovik druhý raz uzrel Lešijovu krutosť.

Princezná Coréli patrila medzi najobdivovanejšie ženy svojej doby. Žila na úpätí Lesovikových hôr a hovorí sa, že si vpletala do vlasov vietor, ktorý s ňou tancoval na skalách. Keď Lešijovo zlo ovládlo Fragmundské lesy, elfovia z hôr utiekli alebo zomreli v boji s temnotou a história na nich zabudla. Hovorí sa, že Coréli ostala v horách posledná a odmietla odísť so zvyškom svojho ľudu. Lešijove vojská dobyli a obsadili hory, Coréli stála hore na skale a všetko sledovala. Keď démon rozkázal, aby mu ju Vlad Krvimlat priviedol, ona radšej skočila zo skaly a vzala si život. Keď zomrela, odvrátila zrak aj samotná Smrť, a Lesovik tretí raz uzrel Lešijovu krutosť.

Princezná Nihíli mala najkrajší hlas zo všetkých žien sveta. Spievala vraj krajšie ako sláviky a Lesovik neraz zastal, aby sa do jej spevu započúval. Hovorí sa, že keď padlo na Fragmund Lešijovo zlo, jej milý mal prísť a vziať ju do bezpečia, ale neprišiel. Všetci dávno ušli, iba ona jediná ostala v temnom lese a čakala. Napokon ju ako prvý našiel Vlad Krvimlat. Jediný pohľad do jeho tváre plnej nenávisti stačil na to, aby stratila vôľu žiť. Keď zomrela, samotná Smrť jej zaspievala žalospev a prijala ju do svojej ríše, kde stále čaká na svojho milého, a Lesovik sa zaprisahal, že dni Lešijovej krutosti musia skončiť.

Hovorí sa, že duše všetkých štyroch elfských princezien dodnes prebývajú v stromoch posvätného elfského hája a Lesovikovi služobníci pri nich celé veky držia stráž, aby ich krása a dobrota nezmizli navždy z nášho sveta.